|
GAGAS LYRICS
"Pod Vodou" (2001)
1. Kormoran
2. V Opojeni
3. Bublifuck
4. Zo Zivota Jaskynneho Mloka
5. Crash
6. Hladanie
7. Pod Vodou
8. Lenochod
9. Klaun
10. JSB
11. Bez Slov
1. Kormoran
V kúte izby smutne stál èierny nemý kormorán. Sníva o pohári, z ktorého by padali kvapky ��astia pre ka�dého kto by si to prial. Nejasné je to, èo bude. Trpí si nenápadne. Sníva o pohári, z ktorého by padali kvapky ��astia pre ka�dého kto by si to prial. Uèím rozpráva� jeho sp¾a�tený zobák. Ja mu rozumiem, nikdy nepovie ani to èo vie. Odkia¾ pochádza jeho smutný hlas? Deò, ktorý príde náhle za tebou sa mo�no raz stane tvojím posledným... Sníva o pohári, z ktorého by padali kvapky ��astia pre ka�dého kto by si to prial.
2. V Opojeni
Obrazy tohto sveta a diabol sám, sú vlastne v�etko èo e�te mám. Ka�dého raz predsa èaká èierny smútok na du�i. Ten èas raz príde, bude tak zvlá�tny, na stole budú len prázdne f¾a�ky. Rozplývam sa v medovine, nev�ímam si irónie. Èo vlastne chcete vy smie�na kasta? Na mòa ste krátky, chytá vás tria�ka. Rozplývam sa v medovine, nev�ímam si irónie. Vo víne je sila krásy, pri víne sa rodia lásky Spomínam si vzdialene, bolo to tak zmätené. �ivot sa konèí, preto vás prosím, nech v�etci vedia, �e som zas ved¾a. Nedávam si �iadnu masku, nechcem ani va�u slamku. Ka�dého raz predsa èaká èierny smútok na du�i. Utopím sa vo víne v ma¾ovanom koryte. Utopím!!! Utopím!!! Utopím!!! �ia¾...
3. Bublifuck
H¾adám právo, h¾adám osud a keï ho nájdem h¾adám ïalej. Deò sa rodí � je tak krásny. BUBLIFUCK!!! Deò sa konèí � bol tak smutný... BUBLIFUCK!!! Nad hlavou mám smutné èajky, moje sny je vidie� z dia¾ky. Som rozliata morská pena, strácam sa do stratena. Deò sa rodí � je tak krásny. BUBLIFUCK!!! Deò sa konèí � bol tak smutný... BUBLIFUCK!!! V bublinách tvojích oèí ¾adový kvet sa topí. Usína� sladkým spánkom a oèi hladí� vánkom. Bubliny v ovzdu�í, mám vrásky na du�i. Pripú��am malú zmenu, �e nieèo má aj cenu. Deò sa rodí � je tak krásny. BUBLIFUCK!!! Deò sa konèí � bol tak smutný... BUBLIFUCK!!! Na�iel som právo, na�iel som osud. Zatemní deò � pompézny sen. Deò sa rodí � je tak krásny. BUBLIFUCK!!! Deò sa konèí � bol tak smutný... BUBLIFUCK!!! Bubliny sa vzná�ajú. Bubliny sa potápajú. Toèitá �pirála je únik do rája...
4. Zo Zivota Jaskynneho Mloka
Oèi mám slepé, telo je nahé. Plávam vo vodách, ktoré sú chladné. Blízkos� sa mení. Blízkos� na vzdialenos�. Tmavé má miesta moja cesta. Blúdim a strácam, naivne to zná�am. Blízkos� sa mení. Blízkos� na vzdialenos�. Oèi mám slepé, rieka ma nesie. Nesie ma niekam do zlatej kliece. STALAKTITY. Ozvena slova, ktoré zvolal slepý biely jaskynný mlok. Blízkos� sa mení. Blízkos� na vzdialenos�. Blízkos� sa mení. Blízkos� na blízkos�. Blízkos�...
5. Crash
6. Hladanie
Pravdu nájs� sa mo�no, �e dá. Schúlený � pochybnosti mám... Klamstvá, ktoré som vyslovil mali svoje pravidlá. Karavána nezmyslov, z èias e�te pred Kristom, sa túla niekde v nás, treba ju len nájs�. Na pú�ti sa mo�no skrýva liek, èo spasí nás. Kvapkajúci kalich. Pýcha padá � viera vstáva. Som hrie�nik, ktorý predal zadarmo ideály, aby draho zaplatil za svoje koloma�e. Tieto slová sú len struèné, majú za cie¾ va�e mysle. Tak ako sú maèky èierne, sú aj moje my�ky biele. Karavána nezmyslov, z èias e�te pred Kristom, sa túla niekde v nás, treba ju len nájs�. Na pú�ti sa mo�no skrýva liek, èo spasí nás. Som hrie�nik, ktorý predal zadarmo ideály, aby draho zaplatil za svoje koloma�e. Tieto slová boli struèné, mali za cie¾ va�e mysle. Tak ako sú maèky èierne, sú aj moje my�ky biele. Krá¾ovna noci, èarodejka vá�ne pomohli mi nájs� zmysel bázne. Netrápim u� identitu, bránim iba chvíle stychu.
7. Pod Vodou
Epizóda zo �ivota, príbeh lásky zakliaty, zaèal plynú� jednej noci keï som èítal knihu vlastných omylov. Háky � báky, samé èiary, zablúdil som... Osamelý ako breza v zime chladnej. Malý pohyb na brehu rieky polámaných nádejí. Potopil, ale neutopil ma prízrak z tramtárie. Pod vodou sa diali zvlá�tne veci. Vo víre svojho h¾adania, mal som pocit opustenej mu�le pohodenej do sútoku riek. Háky � báky. Samé èiary. Moja du�a sa trápila pohltená èiernou tmou, ja vyèítal som si toho vskutku dos�. Znova som cítil pokoru a hádzal neskorú poklonu. Bol som len malým èlánkom re�aze, èo nedávala �ancu na návrat. Spoznával som ïal�ie èlánky re�aze... Boli to v�ak iba ¾udia, nechápal som. Skúmal som ich, v�etko márne... Boli nemý... Mlèanlivos� ukrytá v koreòoch bezprávia, nenávis� ukrytá v èarokrásnych úsmevoch podlosti. Pod vodou sa diali zvlá�tne veci. Vo víre svojho h¾adania, mal som pocit opustenej mu�le pohodenej do sútoku riek.
8. Lenochod
Na konári stromu lásky, rastú iba sedmokrásky. Ktosi to tak povedal, falo�ne sa usmieval. Dnes u� v�etko vie� skrýva sa tam Lucifer. Nájde� ho tam iba raz, mozog plný trápenia. Hlava bú�i o stenu, stena bú�i o hlavu. Krátky proces, rýchly spád. Pád!!! H¾adá e�te niekto z vás nieèo, èo je temné zvlá��? Prepadne sa do neba... Vzdialená krajina, ukrytá v hlbinách, èaká, �e ju nájde� a stane� sa jej krá¾. Zatia¾ si v�ak príli� slepý, nerozumie� �iadnej reèi. Slovíèka sa míòajú, ve¾kú cenu nemajú. Mo�no, �e raz zrána, do�ije� sa vïakyvzdania. Poklesky a pády tela, stratia sa tak do stratena. Hlava bú�i o stenu, stena bú�i o hlavu. Krátky proces, rýchly spád. Pád!!! H¾adá e�te niekto z vás nieèo, èo je temné zvlá��? Prepadne sa do neba... Vzdialená krajina, ukrytá v hlbinách, èaká, �e ju nájde� a stane� sa jej krá¾. Zmysluplné krásne vá�ne, strastiplné smutné básne. Zbytoèné sú slová trýzne, aj tak je to iba kli�é. Utekám pred tebou,utekám pred sebou... Viera, nádej, láska, strach, �e v�etko raz skonèí, zmení sa v prach. Modly èo sa trpko smejú z pokrytectva ná�ho pádu. Utekám pred sebou,utekám pred tebou... Zabije� svoj �ia¾ a stane� sa tak vrah. Nebude to prvý, ani poslednýkrát. Tvoje slová márnivé, moje oèi bláznivé. Na konári stromu lásky, uvidel som záblesk z dia¾ky. Hlava bú�i o stenu, stena bú�i o hlavu. Krátky proces, rýchly spád. Pád!!! H¾adá e�te niekto z vás nieèo, èo je temné zvlá��? Prepadne sa do neba... Vzdialená krajina, ukrytá v hlbinách, èaká, �e ju nájde� a stane� sa jej krá¾.
9. Klaun
Zma¾ovaný klaun sa pýta: �Preèo máte telo bez du�e, úsmev bez srdca?� Krása bláznového vnútra spoèíva v tom, �e je proste krásne, �e sa nedá kúpi�. Mám smutné oèi a falo�né pery, èo smejú sa len tak bez hany. Zma¾ovaný klaun!!! Ru�a jeho lásky �iada krèah plný tú�by po objatí, tú�by po nehe. Obraz je to síce skvostný no pre moje oèi príli� cnostný. Zbytoène sa trápi. Zo zvy�kov síl si pomník stavia. Pomník nepoddajnej dravej sily. Zma¾ovaný klaun!!! S nablýskanou noblesou, povedal svoje proroctvá. Za�al sviecu, zaplatil si kar a stra�ne sa smial z ¾udskej hlúposti. Ovanul ho vánok priezraèného vnemu a tak skúsil chyta� veterného draka. Naivne si príli� veril, ale �ivot je tak zmätený... Obèas zabíja... Po líciach sa kotú¾ajú slzy smútku. Nepochopený, zabudnutý... Vypustil posledný lístoèek svojich nádejí a vzdal sa osudu zatratených... Zma¾ovaný klaun!!!
10. JSB
Po smútku býva tak, �e príde dá�ï. Oèi sú mokré a suchý je plaè. Okná sú zavreté, le�ím a sním. Rozmý�¾am o tom, �e podpálim krí�. Vyletel som do nebies a povedal si viac u� nie!!! U� nie!!! U� nie!!! Kamienky spievajú mi jej meno. Na chodníku, èo bol iba môj. Vôkol mòa vytryskol vodopád l�í. Preklial som pekné a zachránil zlé. Bolo to nedávno, stretol som neznámo. Bolo tak èudné a zároveò smutné. Na krídlach malo vyryté otázky. Obloha zletela k mojím nohám. S úsmevom vítal som tento jej pád. Nemala vzpiera� sa mojím tú�bam. Neroztrhol by som modré nebo. Vyletel som do nebies a povedal si viac u� nie!!! U� nie!!! U� nie!!! U� nie!!!
11. Bez Slov
Keï sa to zaèalo, mo�no, �e nemalo. Vrásky, vrásky... koniec jednej lásky. Môj hlas sa chveje, zaèiatok beznádeje. Telá sú màtve, ale e�te sèasti �ijú. Úpadky, ktoré nezastaví ani hrob na�ej blízkosti. Blízkos� ostane a bezhraniène pretrvá. Aj keï to bude iba skon, pre mòa to bude neskonalý krok. Vykroèi� do prázdna a zmiznú� pohltený... Pohltený, pohltený èiernou tmou, obalený rakvou drevenou. Bez slov... Majú svoj skrytý význam. V zdanlivých úsmevoch sa skrýva ïal�í vrah. Bolo ich e�te málo? Nie!!! Zabíja ma tvoj chlad. Chlad a zima, kúsky ¾adu. Moréna mizne pod riekou lúèenia. Zabíja ma tvoj chlad. Zbytoèný bol záblesk nádeje. Stroskotal pod vplyvom nepochopenia. E�te nie!!! E�te nie!!! E�te nie!!! PRÍRODA JE NEÚPROSNÁ, �ERIE MOJE MÀTVE TELO...
|
|
