|
ETHEREAL PANDEMONIUM LYRICS
"Arcanum Lunae" (2000)
1. Princeps Satyrorum
2. An Autumnal Equinox
3. Il Pagano
4. The Tragedy of Macbeth
5. In the Twilight of the Third
6. The Children of the Carpathian Woods (Werewolf Monarchy)
7. A Yearning Utopian
8. Last Phoenix Rising
9. The Ballad of the Woodman
1. Princeps Satyrorum
Intrumental
2. An Autumnal Equinox
September, Tebe prvému z jesene vzdávam hold,
Obdobiu zo v�etkých najväè�iemu.
Keï prichádza hrom a obloha sa zatiahne,
A kvapky da�ïa pomaly padajú.
Umierajúce slnko, skryté za oblakmi,
keï Perún búrku prebudí,
S posledným blesku zablysnutím,
Príroda sa prebúdza k �ivotu.
Keï tiene boli zvolané a mrcho�rúty h¾adali svoju koris�,
Jeseò dosiahla rovnodennos� a slzy boli odplavené,
Pravda sa zdala by� krutá a slová strácali význam,
Lovci súmraku na svojom temnom zhroma�dení.
Padá noc a obloha sa zatemòuje,
September vo svojej najväè�ej kráse...
Príroda dala a svoje si aj vezme.
Padá noc berie to, èo patrí dòu,
Vo vytr�ení mizne v�etko svetlo...
Príroda dala a svoje si aj vezme.
Ako tlejúce uhlíky, tvoj �ivot sa mení na kúsky popola,
Ktoré odná�a vietor,
Bolo ti s¾úbené vytrva�, no rozplýva� sa ako svetlo v slepote.
Posledné sekundy odpoèítavajú èas, ktorý ti zostáva
a príroda plaèe v smútku za svojim synom.
A to, èo predtým také skutoèné sa zdalo... Teraz je iba sen.
Jesenná rovnodennos�
Hodiny utekajú ako okamihy, v oèakávaní smrti tak sladkej,
Na pravde u� viac nezále�í, du�a spieva svoj �alospev,
�alm o �ivote jedného èloveka, spísaný krvou
do knihy màtvych mien, Október v nedoh¾adne.
Padá noc a mrcho�rúty sa zhroma�ïujú,
September im ponúka svojho zblúdilého syna...
Príroda dala a teraz si to berie spä�.
Padá noc, rovnodennos� je naplnená,
Mrcho�rúty sa nasýtia...
Príroda dala a u� je to nav�dy preè.
Priamo, súmraku do náruèe, keï sa obloha ebenom zafarbí,
Slepec h¾adá svoj zrak, no v zúfalstve padá k zemi,
Stromy veènej jeseni vzdávajú hold a rieky zabudli tiec�,
A ja sám, Moje ja, jej vlastné, sa rozpamätávam k rozumu.
Sýrius najjasnej�í svoju hviezdnu bránu otvára
A nadpozemská smrti silueta ticho oèakáva
Priamo, súmraku do náruèe, keï sa obloha ebenom zafarbí,
Oddávam sa týmto posledným sekundám, zajtraj�ok pre mòa màtvy...
Boh je màtvy a jeho stvorite¾ opä� o�il
3. Il Pagano
Poèul som �alospev, pohanskú hymnu bratov, posledný krát,
V agónii umierajúcich, nezmyselne zabitých, krí�om spasite¾a.
Moja du�a povstala z krvi, tvojho strachu z tmy,
Kalich slepoty je naplnený prázdnotou,
Pohàdam svetlom sviece, ktorej voskom je smr�
Moje ruky sa nezopnú, moja myse¾ sa nepodrobí.
Melancholický chór smrti, znie pod pohanským slnkom,
Meè sa do�aduje krvi, v mene nikoho,
Slzy zúfalých pohanov, ktorí stratili aj samych seba,
Ich plaè je doprevádzaný zlovestným zvonom kostola,
Zobuïte sa, bratia, priatelia, teraz predsa nesmiete zomrie�,
Musíme bráni� svoju materskú zem,
Zostal si sám, môj synu, bohovia ti uká�u cestu
Ale ako mám prekona� tento smútok?
Nikdy sa nevzdaj svojho cie¾a!
Ten deò vláda Knihy sa zmení na prázdny prach,
Falo�ná svieca zhasne a meè zhrdzavie,
Objaví sa svedomie so znakom múdrych
strach priniesol temno do myslí, koreòov èasu
Ja som pohan a kres�anstvom opovrhujem!
I see the dead bodies, thousands of Slavs, who died for us, the pagans,
My heart is squeezed by grief. Chistian! The Judgement shall punish thee!
We shall avenge our brothers! My folk arise!
Prepukám v plaè, keï cítim krv svojich synov,
Lúky po�kvrnené smr�ou, akoby zomrela èas� zo mòa,
Ty si posledný, do ktorého vkladám nádej.
Ty si zostal, aby si bojoval za èes� pohanov,
ktorých dôstojnos� bola po�¾apaná �elmou,
Prichádzajúcou v mene Je�i�a Krista.
Proroctvo �tvrtého jazdca sa skrývalo v ru�i,
Padnuté lupene znamenajú pád najèist�ieho �rebca,
Tàne znaèia boles� múdrosti, ktorá bola tak úzka,
Nikdy sa nezní�im k tomu, aby som objal tieò sviece...
Nikdy!
4. The Tragedy of Macbeth
The Tragedy of Macbeth
(music by Rhaa, Herr Doktor and Nathuruss, lyrics by W.Shakespeare, Rhaa)
MACDUFF: Not in the legions of horrid Hell can come a devil,
more damned in evils to top Macbeth.
HECAT: Spiteful and wrathful, who (as others do)
loves for his own ends, not for you,
But make amends now, get you gone and at the pit of Acheron,
Meet me i'th'morning, thither he will come to know his destiny...
MACBETH: For in my way it lies, stars hide your fires,
Let not light see my black and deep desires,
The eye wink at the hand, yet let that be,
What the eye fears, when it's done to see...
I... you? Just a slave of the sea.
Drown... seek down, let it be
I... nothing stayed from you
Alone... poor man, what will you do?
HECAT: Your vessels and your spells provide,
your charms and everything beside,
I'm for th'air: this night I'll spend
unto a dismal and fatal end
and that distill'd by magic sleights
shall raise such artificial sprites,
as by the strenght of their illusion
shall draw him onto his confusion
HECAT: He shall spurn fate, scorn death and bear his hopes
'bove wisdom, grace and fear...
Drifting with the stream of a well-known sea
fighting with an element of life,
let drift, oh, Macbeth, don't you hear sounds
from the depths of desire,
Discover the ruin of the ancient empire,
Atlantis - Platopolis for you,
A bank will bring you just another fight,
diviner of reality lies...
Why?... 'cause your fight has no sense,
Down... There's you in the coral depths,
I... an undine'll help you to find your right streams
Doubt... so you'll never find your Atlantis
LADY MACBETH: Come, you spirits that tend on mortal thoughts,
unsex me here and fill me from the crown to the top-full of direst cruelty:
make thick my blood, stop up th'access and passage to remorse,
that no compunctious visiting of nature, shake my fell purpose
nor keep peace between th'effect and it.
LENNOX: The night has been unruly where we lay;
Our chimneys were blown down and (as they say) lamentings heard i'th'air,
strange screams of death.
And prophesying with accents terrible - of dire combustion and confus'd events
new hatch'd to th'woeful time
LADY MACBETH: Come to my woman's breasts and take my milk for gall
you murth'ring ministers, wherever in your sightless substances,
you wait on nature's mischief.
Come, thick night and pull thee in the dunnest smoke of hell.
LENNOX: The obscure bird clamour'd the livelong light
Some say the earth was feverous and did shake.
5. In the Twilight of the Third
Duchovia starých predkov boli zvolané,
Starci prosili osud, aby stál na ich strane,
Keï sa mraky veènej temnoty zídu.
A v�etci mu�i vedeli, �e ich boj je koneèný,
Dnes sa to v�etko rozhodne,
V�etci vedeli, �e buï teraz alebo nikdy,
Preto�e zajtraj�ok u� viac nemal prís�.
A ako pominulo svetlo, Barad-Dur udrel,
Èierne sily Gorgorothu zaútoèili,
Ako pominulo svetlo, Ten, ktorý niesol Prsteò,
Stál na okraji priepasti, pred svojim najväè�ím rozhodnutím.
Tak èujte, èujte, o tom, ako sa zi�li odvá�ni,
A ako putovali k nekoneènej priepasti,
Dos� hlbokej, aby ukryla Prsteò skazy.
A èujte, èujte, ako sa zatriasla Stredozem,
Ako sa elfovia a �kriatkovia spojili s ¾uïmi
A èujte, èujte, o dobrodru�stve, najväè�om zo v�etkých!
6. The Children of the Carpathian Woods (Werewolf Monarchy)
The Children of the Carpathian Woods (Werewolf Monarchy)
(music by Nathuruss, lyrics by Vidar)
The kingdom Siebenburgen opens
Spreads its shade 'cross Carpathian night,
Nocturnal howling from the distance,
In the woods sparkling dimmed lights,
The Children of the night now gather,
Expect their feast of flesh and blood,
Escort the carriage on its way to darkness,
Darkness named after Dracul Vlad...
Illusions of mortal kind, Symphonies of desires blind,
I offer thee an everlasting life for draught of nectar from the veins of thine,
Obsessed with the brightest candle shine cherish Satan's whores and the reddest wine...
Thy blood is what I desire most,
I am the virus and thou art my host...
The Children of the Carpathian Woods...
Spread his spell across the land
The Children of the Carpathian Woods...
In the Yearning thoughts remain.
Shadows dance 'pon the walls of the castle
as Luna comes 'rom'hind the clouds,
The embrace of a werewolf, freezing winter,
Silence thrills as moonlight children cry...
In expectations of the Winter Solstice
howling arias to the Queen of Doom
Ethereal spirit disappears with the new dawn
knowing that the twilight shall come soon...
Illusions...
The Children of the Carpathian Woods...
Genocide in the Wolverine breed
The Children of the Carpathian Woods...
Sow the true Carpathian seed.
Shining brighter than Sirius, my spirit comes to thee...
7. A Yearning Utopian
U� len siréna zostala z du�e labutej,
Zahynula jedného dòa ako Heraklovo slnko,
Rozmý�¾ajúc o sláve v tvojom vysnívanom nebi,
Poèas jednej Júnovej noci v devä�desiatom siedmom,
Cítiac sa tak stiesnená vo svojej bezúte�nej ulite,
Dúfam, �e to bol sneh, ktorý si cítila ako posledný...
Posledná slza steká po tvojom horúcom líci,
Utrpenie, spomienky a posledný impulz...
Hnev! Aj napriek tomu, �e v�etko viem.
Bez po�ehnania... zhasína sviecu,
Evanjelium odsúdené... Teraz sa utiekam k temnu
Jej eminencia Hyena... sa opä� rozodla
Pohlti� jej... mizériu du�e
S Májom èas rozkvitnutých li�ajníkov nepri�iel
Ponurá lúka plná opustených tiesní,
z¾ahka sa jej zvnútra dotkli �eravé uhlíky,
a vtedy pochopila, �e ïal�í spln u� neuvidí.
Vidím slnko v hmle a tme
padajúce lúèe na vädnúce kvety,
Tvoje slzy smutne teèúce,
Tvoj �ivot sa celý zmenil na popol
Asi jedného dòa pochopím...
Ponorený v mori bezúte�ných spomienok,
Vidiac iba tvoje zavreté oèi
Mysliac len na tvoju celo�ivotnú boles�...
Ty zatratil si ju, skôr ne� zomrela
Nefertiti môjho srdca,
Zabudnutá vo svätyni nárekov,
A tak ve¾mi chcela �i�...
"�ivot je prekrásny kvet, ale musíme ma� odvahu odtrhnú� ho, keï stojí na pokraji stra�livej priepasti."
Rosa barbarov na mojom snehovo bielom líci,
Zaprisahávam ten evanjelický roj jej dizilúzie,
Nemô�em vzia� odvahu èeli� tvárou v tvár svojej bezvládnosti,
Vèela v nemilosti? Ty skurvený parazit!
Diecéza s emblémom chryzantémy
Od jej narodenia zarastal burinou jej svietnik,
Temnota zbo�nosti odsúdila ju do utrpenia
Ako bezfarebné listy begónie...
A toto babie leto bolo poslédné pre Antigonu mojich triviálnych mizérii,
Ó, moja tú�ba utopická, spoji� jej èrepiny
Míòala poludník nádeje
Na�la pokoj du�e a� v urne utrápená.
Rozbúrená ako hladina morská
�iadna ¾úbeznos� pre jej úsmev z porcelánu...
...Plameò tvojej sviece bude horie� naveky, nikdy nebude� zabudnutá,
Zbohom, priate¾ môj...
8. Last Phoenix Rising
Jej ruky zvierajú ikonu noci,
Matka Luna so svojou kliatbou smúti za tajomným Temnoty svetlom,
Jej nektár mi pripomína krv,
Kým jej slová chladné rozprávajú o objatí smrti a veciach, ktoré èoskoro nadobudnem
Ja, ako Fénix povstanem z popola,
A cez oèi màtvych budem h¾adie�,
Objavím veci, ktoré ma tam èakajú,
Potom prekroèím tú posvätnú èiaru,
Stretnem tých, èo sledovali minulos�,
Pozdravím povädlé jesenné du�e.
Ru�e pre princeznú màtvych piesní
vädnú a tak aj jej deti,
Tú�ia po jeseni, ktorá by im pomohla to prekona�,
Táto je posledná, ale nie tá pravá,
Tá le�í v prachu vekov, ktoré sú dávno preè,
�ije v spomienkach nikoho
Ja, ako Fénix povstanem z popola...
Oèarenie priam erotické v objatí snov z karmínu,
Keï jej slová �epocú v priezraènosti tak okam�itej,
Na�e du�e spolu zvolávajú krá¾ovstvá noci,
Prebúdzajú �elmu, ktorá spí svetlu mimo dosah.
Otvorím svoje rany ¾útosti a nechám �a nazrie� do svojej mysle,
Nech prúd môjho vyznania tieèie tak hlboko a divoko...
Pre teba... Pre teba...
Ja, ako Fénix som povstal zo svojho popola
A cez oèi màtvych som h¾adel,
Objavil som tajomstvá, ktoré ma tam oèakávali,
Potom som prekroèil posvätnú èiaru,
Stretol som tam tých, èo minulos� sledovali,
Pozdravil som povädlé du�e jesene,
Ru�e pre princeznú màtvych piesní
Kvitnú a presne tak aj jej deti,
U� majú jeseò, ktorá im pomô�e,
Toto je tá posledná a jediná,
Brány sa u� uzavreli a ja som tu ako väzeò vlastnému strachu...
Pri duchoch nesmrte¾ných Karpatských lesov,
Ja tu skladám svoj s¾ub,
Kým sa Luna sedem krát obráti v spln
Nauèím sa zomiera�...
To je to �edé temno, ktoré stra�í v mojich spomienkach
na víly s odhalenými prsníkmi, tancujúce v noèných lesoch
�edej hmly a bieleho snehu, Milované moje Karpaty,
Kie� by som vás znovu smel obja�...
Posledná kapitola sa pomaly chýli ku koncu,
Sviece u� pomaly dohorievajú, dajte si pozor,
Èoskoro nás v�etkých pohltí noc,
No jeden z nás to u� neuvidí, dajte si pozor!
9. The Ballad of the Woodman
The Woodman goes down the valley, na na nah, nah, na na na na nah,
And the highwaymen through the beech, na na nah, nah, na na na na nah,
Stop there, Woodman, don't you rush, na na nah, nah, na na na na nah,
Better unharness the horses, na na nah, nah, na na na na nah,
Hey, Highwayman, if you're such a lord,na na nah, nah, na na na na nah,
Unharness the horses yourself, na na nah, nah, na na na na nah,
The Woodman lies there killed, na na nah, nah, na na na na nah,
Covered by the black sheet, na na nah, nah, na na na na nah,
|
|
