|
TUBLATANKA LYRICS
"Skúsime to cez vesmír" (1986)
1. Vo velkej ¹kole dní
2. ©labikár II.
3. Neváham...
4. Dotyk rú¾om na pohár
5. Skúsime to cez vesmír
6. Dnes
7. Mám by» iný
8. Velké nádeje
9. U¾ som vá¹
10. Tuláèik s dobrou poves»ou
1. Vo velkej ¹kole dní
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Vo veµkej ¹kole dní tichí chlapci nesedia,
iba tí vybraní, tí èo druhým povedia,
kadiaµ ís», kadiaµ ís».
Do veµkej ¹koly dní chodi» to je námaha,
hneï by si prepadol keby si len zaváhal, kadiaµ ís», kadiaµ ís».
My sme tí vybraní, ktorým bude patri» svet,
my sme tí vybraní, ktorým nikde páru niet.
My, èo nemáme ¾iadne výhody,
len pár naivných veµkých oèí.
My, èo nemáme ¾iadne výhody,
e¹te èakáme príchod do nových dní s nádejou.
Vo veµkej ¹kole dní verí ka¾dý na lásku,
ka¾dý je skúsený, nekladie si otázku,
kadiaµ ís», kadiaµ ís».
My sme tí vybraní, ktorým bude patri» svet,
my sme tí vybraní, ktorým nikde páru niet.
My, èo nemáme ¾iadne výhody,
len pár naivných veµkých oèí.
My, èo nemáme ¾iadne výhody,
e¹te èakáme príchod do nových dní s nádejou.
Vo veµkej ¹kole dní, v¹etci v hlavných postavách,
chceme hra» naplno a veµké pravdy rozdáva»
ostatným, ostatným.
Veï sme tí vybraní, ktorým bude patri» svet,
veï sme tí vybraní, ktorým nikde páru niet.
My, èo nemáme ¾iadne výhody, my, èo nemáme ¾iadne výhody,
my, èo nemáme ¾iadne výhody, my, èo nemáme ¾iadne výhody.
2. ©labikár II.
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
U¾ nikdy viac raòaj¹ie hádky,
¾e kde som bol, a èo to znamená,
¾e v¾dy keï mám, nech,svätím sviatky
a nemám rád naivné hádky.
Skonèím to trápenie s tou mojou výchovou,
nikto si nev¹imol èo sa robí so mnou.
Trápenie mám s tou výchovou.
Chcem ¾i» jak viem, v objatí náhod,
veï celý svet mi le¾í pri nohách,
ja neèakám na ¾iadny návod,
mám svojich síl za celý národ.
Skonèím to trápenie s tou mojou výchovou,
nikto si nev¹imol èo sa robí so mnou.
Trápenie mám s tou výchovou.
V¾dy som bol len ten najhor¹í, ja som ten, èo sa nezlep¹í,
oni sú v¾dy tí najväè¹í, tak nech sú, zmiznem bez reèí.
Neèakám, neèakám, naspamä» poznám ©labikár,
neèakám, neèakám, naspamä» poznám ©labikár.
Skonèím to trápenie s tou mojou výchovou,
nikto si nev¹imol èo sa robí so mnou.
Trápenie mám s tou výchovou.
3. Neváham...
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Nemám dos» peòazí, a keï mám e¹te chcem,
èím viac mám, tým viac smiem, nemám dos» peòazí.
Èo sa tak díva¹ èi som to ja.
Stále ma» málo ma nebaví.
Neváham, neváham, beriem si koµko vládzem,
neváham, neváham, beriem si koµko vládzem.
Nemám dos» pekných ¾ien, a keï mám e¹te chcem,
na ka¾dú zabudnem, nemám dos» pekných ¾ien.
Èo sa tak díva¹ èi som to ja.
S jedinou láskou nevystaèím.
Neváham, neváham, beriem si koµko vládzem,
neváham, neváham, beriem si koµko vládzem.
Koµko vládzem, koµko vládzem.
4. Dotyk rú¾om na pohár
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Biele víno, bledá tvár, dotyk rú¾om na pohár,
ka¾dý ráta s malou trápnou predohrou.
Biele víno, bledá tvár, starý známy taxikár,
máte kµúèe, byt je prázdny, svieti tmou.
Takto to ubehne celkom rýchlo, lásky a pohoda núdzová,
takto to ubehne celkom rýchlo, po nociach hµadáme prístup k vám.
Príde ráno nevinné, vonku zvlá¹tna hudba znie,
mesto striehne na tie lásky úprimné.
Príde ráno nevinné, vôòa rú¾u, tichý smiech,
vraj to vá¾ne bolo nieèo nádherné.
Takto to ubehne celkom rýchlo, lásky a pohoda núdzová,
takto to ubehne celkom rýchlo, po nociach hµadáme prístup k vám.
Dnes to skúsi¹ mo¾no s òou, naplníte zopár snov,
a keï nie no tak to skúsi¹ druhýkrát.
Biele víno, bledá tvár, dotyk rú¾om na pohár,
taxikár ti vidí dávno do karát.
Takto to ubehne celkom rýchlo, lásky a pohoda núdzová,
takto to ubehne celkom rýchlo, po nociach hµadáme prístup k vám.
5. Skúsime to cez vesmír
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Á-á-á-á-á-áu...
Vojna trvá sedem rokov, svet krváca z »a¾kých rán,
do konca je len pár krokov, ten kto vládze uteká.
Skúsime to cez vesmír, skúsime to cez vesmír.
Máme slu¹ný star¹í koráb, je v òom miesto pre v¹etkých,
pre poklady èo sú v moriach, aj pre duchom chudobných.
Skúsime to cez vesmír, skúsime to cez vesmír.
Vezieme lásku, vezieme pravdu k Vám,
vezieme krásky, ka¾dá nám synov dá,
vezieme piesne tam niekde do mrakov,
vezieme múdros», zru¹íme vojakov.
Vojna trvá sedem rokov, svet krváca z »a¾kých rán,
do konca je len pár krokov, ten kto vládze uteká.
Skúsime to cez vesmír, skúsime to cez vesmír.
Mo¾no budeme ma» ¹»astie, vyhneme sa raketám,
mo¾no pre nás niekde rastie normálnej¹ia planéta.
Skúsime to cez vesmír, skúsime to cez vesmír.
Vezieme lásku, vezieme pravdu k Vám,
vezieme krásky, ka¾dá nám synov dá,
vezieme piesne tam niekde do mrakov,
vezieme múdros», zru¹íme vojakov.
Ó-ó-ó-ó-ó-ó...
6. Dnes
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Dnes mám rande so svojim mestom,
nejdem do baru, len tak chodím,
zdravím neóny známym gestom,
práve odbilo desa» hodín.
Ja sa dnes iba túlam,
dnes mu dám iba pekné mená,
dnes sa nemusím bá»,
¾e sa utopím v èiernom bahne rozliatych snov a vín, a vín.
Keï som v uliciach, som dos» biedny,
robím väè¹inou to èo nemám,
tvárim sa ¾e som zodpovedný,
klamem, smejem sa, som zlý k ¾enám.
Ale dnes sa len túlam,
dnes im dám iba pekné mená,
dnes sa nemusím bá»,
¾e sa utopím v èiernom bahne rozliatych snov a vín, a vín, vín, vín.
Dnes mám rande so svojím mestom,
nejdem do baru, len tak chodím,
zdravím neóny známym gestom,
práve odbilo desa» hodín.
Ja sa dnes iba túlam,
dnes mu dám iba pekné mená,
dnes sa nemusím bá»,
¾e sa utopím v èiernom bahne rozliatych snov a vín, a vín.
Neóny sú dnes výnimoèné,
ledva blikajú nelákajú,
sledujú moje kroky noèné,
výnimoène sa usmievajú
Veï sa dnes iba túlam,
dnes im dám iba pekné mená,
dnes sa nemusím bá»,
¾e sa utopím v èiernom bahne rozliatych snov a vín, a vín.
Zajtra sa budem bá», tvári» sa, ¾e sa mám,
budem sa sna¾i» získa» Va¹u priazeò.
Zajtra sa budem bá» topi» sa v noèných hmlách, zajtra budete skú¹a» koµko vládzem.
Zajtra sa budem bá», tvári» sa, ¾e sa mám,
budem sa sna¾i» získa» Va¹u priazeò.
Zajtra sa budem bá» topi» sa v noèných hmlách,
zajtra budete skú¹a» koµko vládzem.
A vín, a vín...
Dnes chcem by» v meste aspoò chvíµu sám!
7. Mám by» iný
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Ka¾dé ráno poèúvam, kam to stále utekám,
a nech vá¾ne vysvetlím, kde to celé noci spím.
Stále mi niekto hovorí ako sa má ¾i»,
stále mi niekto hovorí aký musím by».
Mám by» iný - pomalý a tichý - ja v¾dy vravím nie.
Mám by» iný - pomalý a tichý - ja v¾dy vravím nie.
Ka¾dý deò len poèúvam, èi sa tu snáï hor¹ie mám,
èi mi nieèo nechýba, veï u¾ vôbec nevnímam.
Stále mi niekto hovorí ako sa má ¾i»,
stále mi niekto hovorí aký musím by».
Mám by» iný - pomalý a tichý - ja v¾dy vravím nie.
Mám by» iný - pomalý a tichý - ja v¾dy vravím nie.
Ka¾dý veèer poèúvam, ¾e vraj diabla v sebe mám,
pre mláde¾ som nevhodný a na niè sa nehodím.
Stále mi niekto hovorí ako sa má ¾i»,
stále mi niekto hovorí aký musím by».
Mám by» iný - pomalý a tichý - ja v¾dy vravím nie.
8. Velké nádeje
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Vraj ma ¾ivot má u¾ dos», ¾e vraj mu v¾dy málo dám,
vidí vo mne smie¹nu kos» podhodenú náhodám.
Aj tak ho mám rád, normálne rád.
Som jednou z jeho nádejí - aj ja, aj ja,
som jednou z jeho nádejí - aj ja, aj ja, a on to vie.
Podµa jeho výpoètov, mal by som by» múdrej¹í,
so zmen¹enou rýchlos»ou dostáva» sa do reèí.
Aj tak ma má rád, normálne rád.
Som jednou z veµkých nádejí, aj ja, aj ja,
som jednou z veµkých nádejí, aj ja, aj ja.
A ja to viem, a ja to viem, a ja to viem, a ja to viem.
Som jednou z veµkých nádejí, aj ja, aj ja,
som jednou z veµkých nádejí, aj ja, aj ja.
A ja to viem, a ja to viem, a ja to viem, a ja to viem.
9. U¾ som vá¹
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Bol som celkom nevinný, ¾il som samojediný,
sem-tam som bol rad¹ej sám, podliehal som náladám.
K ¾enám som bol úctivý, èastokrát aj úprimný,
netu¹il som èo je v nich - predposledný romantik.
Raz veèer.
Poèkal som si tam pod bránou na svoj èierny tieò,
zabil som ho jednou ranou, ten svoj èierny tieò.
U¾ som vá¹, u¾ som vá¹, u¾ som vá¹,
u¾ som vá¹, u¾ som vá¹, u¾ som vá¹.
U¾ som taký ako vy, nemastný a neslaný,
zadarmo niè nedávam, pred láskou sa zatváram.
Robím veci povinné, striedam verné ústa ¾ien.
Pohµad mierne posme¹ný, koneène som úspe¹ný.
Raz veèer.
Poèkal som si tam pod bránou na svoj èierny tieò,
zabil som ho jednou ranou, ten svoj èierny tieò.
U¾ som vá¹, u¾ som vá¹, u¾ som vá¹,
u¾ som vá¹, u¾ som vá¹, u¾ som vá¹.
Teraz som u¾ ohromný, pí¹u o mne do novín:
dýka v chrbte, tmavý plá¹». Chodím mestom, u¾ som vá¹.
Raz veèer.
Poèkal som si tam pod bránou na svoj èierny tieò,
zabil som ho jednou ranou, ten svoj èierny tieò.
U¾ som vá¹, u¾ som vá¹, u¾ som vá¹,
u¾ som vá¹, u¾ som vá¹, u¾ som vá¹.
10. Tuláèik s dobrou poves»ou
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
V narkóze bezbolestných hodín,
lieta si tí¹ko nad vecou,
smeje sa de»om z dobrých rodín,
èo sedia doma za pecou.
Judá¹! V¹etko èo chce má, nikdy neprehrá,
v¹etko èo chce má, èo chce to má.
Chodieval ka¾dodenne domov pribli¾ne o pol desiatej,
pri¹la v¹ak éra noèných spojov, tak robí veci prevratné.
Judá¹! V kolotoèi dní èlovek podivný,
chce by» jedným z nás, ide z neho mráz, chce by» jedným z nás.
Komu verí ? Tomu verí, kto mu verí.
Je to záhadné preèo nás má rád, je to záhadné preèo nás má rád,
je to záhadné preèo nás má rád, je to záhadné preèo nás má rád.
Smeje sa de»om z dobrých rodín, tuláèik s dobrou poves»ou,
myslí si, ¾e sa na to hodí, pritom vie sedie» za pecou.
Judá¹! V kolotoèi dní èlovek podivný,
chce by» jedným z nás, ide z neho mráz, chce by» jedným z nás.
Komu verí ? Tomu verí, kto mu verí.
Je to záhadné preèo nás má rád, je to záhadné preèo nás má rád,
je to záhadné preèo nás má rád, je to záhadné preèo nás má rád.
Judá¹! V kolotoèi dní èlovek podivný,
chce by» jedným z nás, ide z neho mráz, chce by» jedným z nás.
Komu verí ? Tomu verí, kto mu verí.
Je to záhadné preèo nás má rád, je to záhadné preèo nás má rád,
je to záhadné preèo nás má rád, je to záhadné preèo nás má rád.
|
|
