|
TUBLATANKA LYRICS
"Nebo - peklo - raj" (1990)
1. Démon pomsty
2. Viem kam ís»
3. Smr» a sláva
4. ©labikár IV.
5. Matka
6. Nebezpeèie ¾ivota
7. Dám ti viac
8. Emigrantská pieseò
9. Ilúzia
10. Bol som dlho preè
11. Nebo Peklo Raj
1. Démon pomsty
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Èlovek plodí násilie v¾dy pod novým znamením,
ale tieò na svedomí, ten zostáva nav¾dy s ním.
Ka¾dý hriech sa ukladá do pamätí stíchnutých,
tam kde èaká na svoj deò spravodlivos» pre v¹etkých.
Deti stále nechcú spa», vlci vyjú na mesiac,
lebo táto noc je z tých, èo sa ránom nekonèí.
Strach sa vkráda do oèí bláznom v¹etkých storoèí,
èo majú na svedomí milióny obetí.
Márne úkryt hµadajú, nádej dávno nemajú.
Démon pomsty vstáva, v èiernom oèakáva, tých,
ktorí odídu do pekla s ním, lebo preliali krv nevinných.
Ó-ó-ó.
Ten kto má krv na rukách zahynie na vlastný strach,
lebo tu¹í, ¾e je sám proti celým dejinám.
Preto stále uniká noènou tmou pred brie¾dením,
dnes ho úsvit odhalí tu pred súdom posledným.
Práve vstúpil majster kat, náhle niet sa èoho bá».
Démon pomsty vstáva, v èiernom oèakáva, tých,
ktorí odídu do pekla s ním, lebo preliali krv nevinných.
Ó-ó-ó
2. Viem kam ís»
(Palo Horváth / Martin Sarva¹)
U¾ voda padá z neba sem k nám,
µudia zas pramene riek hµadajú.
Z prachu sa dvíham, u¾ silu mám,
do prúdu vstúpi» a osta» pevne stá».
Mám v sebe tú¾bu odvekú, a tá ma povedie,
rád pôjdem proti prúdu, tam kde ¾ivé vody sú.
Ó-ó-ó viem kam ís», ó-ó-ó chcem »a nájs», ó-ó-ó viem,
¾e kµúè ku tvojim záhadám nájdem na dne prameòov.
U¾ v rieke stojím nahý a sám,
nakoniec vstúpil som do nej druhýkrát.
Pýtam sa prúdu kde prameò má.
Chcem sa raz pozrie» láske do oèí.
Mám v sebe tú¾bu odvekú, a tá ma povedie,
rád pôjdem proti prúdu, tam kde ¾ivé vody sú.
Ó-ó-ó viem kam ís», ó-ó-ó chcem »a nájs», ó-ó-ó viem,
¾e kµúè ku tvojim záhadám nájdem na dne prameòov.
3. Smr» a sláva
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Malou ¹károu svetlo svieti, staré múry praskajú,
zvony v diaµke na deò zvonia, ty v¹ak vidí¹ len tmu pred sebou.
Smr» aj sláva z diaµky máva, volá na nás: No tak poï!
Pri nohách nám na re»aziach, nedoèkavé bomby tikajú.
Chy» bombu do rúk, nájdi si cieµ.
Zhodí¹ »a¾obu dní, ktoré krivia ti tvár,
¾ivot ako svoj tieò len za sebou »ahá¹.
®ije¹ iba raz, tak sprav ten krok do neznáma,
¾ije¹ iba raz, tak hlavou preraz ten múr.
Na smr» neèakaj, keï teba èaká aj sláva,
na smr» neèakaj, chy» bombu do svojich rúk.
Do svojich rúk.
Zvony v diaµke na deò zvonia, deò keï spraví¹ atentát,
atentát na tupé tváre, ktoré stále nièia ¾ivot ná¹.
Vyhoï z okna televízor, rozbi staré rádio,
v novinách hneï vyjde správa, ¾e zas ïal¹í väzeò utiekol.
Chy» bombu do rúk, nájdi si cieµ.
Zhodí¹ »a¾obu dní, ktoré krivia ti tvár,
¾ivot ako svoj tieò len za sebou »ahá¹.
®ije¹ iba raz, tak sprav ten krok do neznáma,
¾ije¹ iba raz, tak hlavou preraz ten múr.
Na smr» neèakaj, keï teba èaká aj sláva,
na smr» neèakaj, chy» bombu do svojich rúk.
Do svojich rúk.
Zhodí¹ »a¾obu dní, ktoré krivia ti tvár,
¾ivot ako svoj tieò len za sebou »ahá¹.
®ije¹ iba raz, tak sprav ten krok do neznáma,
¾ije¹ iba raz, tak hlavou preraz ten múr.
Na smr» neèakaj, keï teba èaká aj sláva,
na smr» neèakaj, chy» bombu do svojich rúk
4. ©labikár IV.
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Raz, dva, tri, ¹tyri.
Ja prichádzam do chrámu veèností,
vidím svoje ruky na krí¾ pribité.
Ja prichádzam do svojich ¾ivotov,
moje meno je tu niekde vyryté.
Hneï za bránou hlavu skláòam,
sám sebe sa ticho klaniam,
pre¹iel som dos» dlhú pú»,
musím si u¾ oddýchnu».
Veï stále ¹iel som rovno, predbehol som u¾ aj svoj tieò.
Robím to, lebo chcem sa vráti» odkiaµ som odi¹iel.
Ja prichádzam do chrámu veèností,
vidím svoje ruky na krí¾ pribité.
Ja prichádzam do svojich ¾ivotov,
moje meno je tu niekde vyryté.
Naslepo to meno nájdem, pokiaµ celkom prachom zájde,
odchádzal som nevinný, dnes do seba nevidím.
Aj keï som kráèal rovno, aj keï predbehol som u¾ tieò,
cesta ma vedie do miest odkiaµ som u¾ raz odi¹iel.
Nenápadný, dobrý aj zlý,
hµadám svoj poklad stratený.
Dýka od môjho otca,
ktorú som vtedy dostal,
páli ma v dlani zovretej.
Ja prichádzam do chrámu veèností,
vidím svoje ruky na krí¾ pribité.
Ja prichádzam do svojich ¾ivotov,
moje meno je tu niekde vyryté.
Nenápadný, dobrý aj zlý,
hµadám svoj poklad stratený.
Dýka od môjho otca,
ktorú som vtedy dostal,
páli ma v dlani zovretej.
5. Matka
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Má¹ smutnú tvár v¾dy keï prídem domov ráno,
nie, nezaspí¹, èaká¹ kým sa ti nevrátim.
V¾dy sa pýta¹, kde sa túlam celú noc a s kým.
Ó ja cítim, jak ty smúti¹, aj tak dúfam,
¾e pre pár såz ma predsa nezatratí¹.
Mama ja to dávno viem, ¾e som k tebe zlý, aj keï som tvoj,
zabudni na trápenie, ktoré so mnou má¹ a v¾dy pri mne stoj.
Vie¹, ja som sám, dávno iný ne¾ som býval,
snáï pochopí¹, ¾e veci zlé pred tebou skrývam.
Netu¹í¹, ¾e mòa tvoj smútok bolí viac ne¾ bôµ.
Ó je mi µúto tvojich vrások. Sám sa trápim,
¾e svoj tieò u¾ viac neprekroèí¹.
Mama ja to dávno viem, ¾e som k tebe zlý, aj keï som tvoj,
zabudni na trápenie, ktoré so mnou má¹ a v¾dy pri mne stoj.
Á-á-á-á...
6. Nebezpeèie ¾ivota
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Príboj, more bú¹i do skál, bráò sa, èakaj úder pod pás,
dýchaj, pevne stoj kde si stál, útek znamenal by tvoj pád.
Právo má¹ na prvý úder, právo silnej¹ích.
Vstup na vlastné nebezpeèie do vôd búrlivých.
Ó-ú-ou.
®ivot je boj, nastav mu tvár, ty udri skôr, kým na to má¹,
¾ivot je tvoj, nastav mu tvár, ¾e je to boj, hneï pochopí¹.
Dávno sila slov neplatí, chráò sa zákerných objatí,
výkrik zaniká v prúde dní, útoè, nerozmý¹µaj èo s tým.
Právo má¹ na prvý úder, právo silnej¹ích.
Vstup na vlastné nebezpeèie do vôd búrlivých.
Ó-ú-ou.
®ivot je boj, nastav mu tvár, ty udri skôr, kým na to má¹,
¾ivot je tvoj, nastav mu tvár, ¾e je to boj, hneï pochopí¹.
7. Dám ti viac
(Palo Horváth / Martin Sarva¹)
Dám ti viac, dám ti viac, dám ti viac ne¾ mi dovolí¹.
Dám ti viac, dám ti viac, dám ti viac keï sa nebojí¹.
U¾ to ïalej nevydr¾ím, èas je proti nám, tak na èo sa hrá¹.
Peklo po smrti, na zemi raj, keï sa nebojí¹ ruku mi daj,
tam kam ideme nikto nebol, tam sa staneme sami sebou,
s tebou, s tebou, s tebou, s tebou, s tebou.
Dám ti viac, dám ti viac, dám ti viac ne¾ mi dovolí¹.
Dám ti viac, dám ti viac, dám ti viac keï sa nebojí¹.
U¾ to ïalej nevydr¾ím, èas je proti nám, tak na èo sa hrá¹.
Je to zvlá¹tne a nebezpeèné, narodí¹ sa a stále len èaká¹, èaká¹.
Zrazu smútok v hlave, zostane¹ stá».
Neverí¹, ¾e si to ty. Stále hµadá¹.
Ak si ma nájde¹ ja »a neopustím.
Dám ti viac, dám ti viac, dám ti viac ne¾ mi dovolí¹.
Dám ti viac, dám ti viac, dám ti viac keï sa nebojí¹.
Aj keï zostanem nespoznaný, keï sa napije¹ z mojich dlaní,
dám ti naozaj v¹etko èo mám, ja si ka¾dý deò zapamätám,
s tebou, s tebou, s tebou, s tebou, s tebou.
Dám ti viac, dám ti viac, dám ti viac ne¾ mi dovolí¹.
U¾ to ïalej nevydr¾ím, èas je proti nám, tak na èo sa hrá¹.
8. Emigrantská pieseò
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Èasto sa mi sníva, ¾e sa vraciam k nám,
spä» ku svojim priateµom, tam kde domov mám.
Èo je s ním bo¾e môj.
Bojím sa, ¾e u¾ ma v diaµke nikto neèaká,
ale pritom stále cítim, ¾e sa vráti» mám.
Mám strach zo svojich nádejí, mám strach èi niekto otvorí.
Viem to, viem, ¾e cesty návratov sa v srdciach skrývajú.
Kradnú mi môj spánok svetlá polnoèné,
o¾ívajú spomienky na lásky spoloèné.
Tak èo s tým, bo¾e môj.
U¾ som tam ¾i» viac nevládal, ten svet bol v¹ak môj.
Dnes keï myslím na svoj návrat, tak neviem èi smiem.
Mám strach zo svojich nádejí, mám strach èi niekto otvorí.
Viem to, viem, ¾e cesty návratov sa v srdciach skrývajú-ú-ú,
v srdciach skrývajú-ú-ú, v srdciach skrývajú.
9. Ilúzia
(Palo Horváth / Martin Sarva¹)
Nie, nie, nie, ka¾dý z nás nieèo vie,
ka¾dý predsa nièím ¾ije,
ilúziou skrytou v svojej hlave tie¾.
Nie, nie, nie, ka¾dý z nás nieèo vie,
ka¾dý predsa nièím ¾ije,
ilúziou skrytou v svojej hlave tie¾.
10. Bol som dlho preè
(Palo Horváth / Martin Sarva¹)
Bol som dlho preè a mám toho dos»,
neviem èi e¹te na mòa èaká¹,
mo¾no¾e »a u¾ niekto ukradol,
nie je zas a¾ tak »a¾ké zabudnú».
Ale keï sa tak na to pozerá spravodlivé by to bolo,
predsa bol som tak stra¹ne dlho preè, mo¾no »a u¾ nemám.
Jé-jé-jé-é. U¾ »a vidím vo dverách,
tvoj milý smiech u¾ ti svieti na perách,
som tak rád, keï »a dr¾ím v náruèí,
láska nás v¹etko znova nauèí.
Najhor¹ie na tom túlaní sú v¾dy tie dlhé cesty domov,
keï nevie¹ èi u¾ náhodou, srdcia a brány nie sú zamknuté.
Ale verím, ¾e e¹te tentokrát v¹etko sa dobre skonèí,
¾e som nebol tak stra¹ne ïaleko, ¾e nie som e¹te sám.
Jé-jé-jé-é. U¾ »a vidím vo dverách,
tvoj milý smiech u¾ ti svieti na perách,
ó tak rád, skonèím v tvojom náruèí,
láska nás v¹etko znova nauèí.
Je to krásny deò, keï »a vidím vo dverách,
tvoj milý smiech u¾ ti svieti na perách,
ó tak rád, skonèím v tvojom náruèí, láska stále
buï so mnou, aj keï som preè, ó som s tebou,Ó-ú-u-ú-ú.
som s tebou, aj keï som preè, ó buï so mnou,Ó-ú-u-ú-ú.
11. Nebo Peklo Raj
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Hej, kade chodí¹,
hej, ako sa má¹ ty zatratený veèný pútnik,
hej, ty èo hµadá¹ svoj stratený raj,
má¹ málo u¾ síl, postoj chvíµu.
Viem, ¾e si bol pozrie» v nebi svätých anjelov,
chcel si vedie» jak to chodí, tam za bielou tmou.
Aj ja som sa odtiaµ pobral, tie¾ som dostal spleen,
v¹etci sú tam takí èistí a¾ im neverím.
O veèný pútnik ty sám na to príde¹,
¾e z nás ka¾dý svoj raj sám v sebe má.
O veèný pútnik ty mier v du¹i nájde¹ a viem,
¾e si na mòa rád spomenie¹.
Hej, kade chodí¹, tak ako sa má¹ ty zatratený veèný pútnik,
hej, ty èo hµadá¹ svoj stratený raj, má¹ málo u¾ síl, postoj chvíµu.
Tak jak ty som robil v pekle veci èertovské,
µudské du¹e predával som, tam sa v¹etko smie.
Aj tak mi to nepomohlo, na¹iel som len pú¹».
Diabli, keï u¾ v¹etko mô¾u nevedia èo s tým.
O veèný pútnik ty sám na to príde¹,
¾e z nás ka¾dý svoj raj sám v sebe má.
O veèný pútnik ty mier v du¹i nájde¹ a viem,
¾e si na mòa rád spomenie¹.
|
|
