|
TUBLATANKA LYRICS
"�eravé znamenie osudu" (1988)
1. Prišiel moj čas
2. Stojím, padám
3. Šlabikár III
4. Pravda víťazí
5. Láska, drž ma nad hladinou
6. Žeravé znamenie osudu
7. Prometheus
8. Rock do civilu
9. Stúpam
10. Môj starý dobrý kabát
1. Prišiel moj čas
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Pri¹iel na mòa èas búrlivý,
plný zákerných úderov,
jeho prst je dnes na mòa namierený.
Svet sa predo mnou otvorí,
detstvo sa za mnou prepadá,
moje sily sa práve prebúdzajú.
Pri¹iel môj èas, èistý a nesmrteµný,
èas búrlivý, veèný a neúprosný.
Pri¹iel môj èas, èas búrlivý.
Moje oèi sú priateµské,ale päste sú zovreté,
verím, ¾e tento súboj neprehrajú.
Pri¹iel môj èas, èistý a nesmrteµný,
èas búrlivý, veèný a neúprosný.
Pri¹iel môj èas, èas búrlivý.
Kráèam do bojov záhadných,
kde ma niè dobré neèaká,
ale ja som na v¹etko pripravený.
Pri¹iel môj èas, èistý a nesmrteµný,
èas búrlivý, veèný a neúprosný.
Pri¹iel môj èas, èas búrlivý.
Pri¹iel môj èas, èas búrlivý a zákerný,
nesmrteµný a záhadný.
U¾ musím ís».
Èas búrlivý a zákerný, nesmrteµný a záhadný.
Pri¹iel môj èas, u¾ musím ís»…
2. Stojím, padám
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Nechodím u¾ za tebou, iný »a u¾ má,
to si dobre spravila, u¾ si rozumná.
Veï ja niè nechcem, e¹te som naivný,
vá¾ny by» neviem, stále sa hrám.
Nerozumiem ¾ivotu, ale rád ho mám,
nevadí mi, ¾e sa v òom e¹te nevyznám.
O tom èo nechcem a o veciach predo mnou
hovori» neviem, ja o tom hrám.
Stojím, padám, ¾ijem s gitarou,
Stojím, padám, ¾ijem s gitarou,
Stojím, padám, ¾ijem s gitarou,
¾ijem s gitarou, ¾ijem s gitarou, ¾ijem s gitatrou.
Neviem kto ma podr¾í, neviem kto je s kým,
aj keï o mne koluje veµa povestí.
Nehµadám sever, e¹te ho v sebe mám,
pokým sa smejem, pokým sa hrám.
Stojím, padám, ¾ijem s gitarou,
Stojím, padám, ¾ijem s gitarou
3. Šlabikár III
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Som na cestách za slobodou,
tam kde sa jedna konèí, druhá zaèína.
Som v zajatí bláznivých snov.
Nechcem by» ako iní, màtvy za ¾iva.
Zas utekám sám pred sebou za slobodou po cestách nekoneèných.
Útek stále nekonèí, stále sa hrá o ¾ivot,
mám u¾ v rukách osud svoj a stále nie som slobodný.
Som na cestách, mám jasný cieµ,
raz musím dobehnú» a¾ za svoj vlastný tieò.
®enie ma strach pred temnotou.
Neviem sa doèka» kedy svitne nový deò.
Tak utekám sám pred sebou za slobodou po cestách nekoneèných.
Nemô¾em zastavi» !
Útek stále nekonèí, stále sa hrá o ¾ivot,
mám u¾ v rukách osud svoj a stále nie som slobodný.
Útek stále nekonèí, stále sa hrá o ¾ivot,
mám u¾ v rukách osud svoj a stále nie som slobodný.
Stále nie som slobodný, stále nie som slobodný
4. Pravda víťazí
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Svet je iný ne¾ som myslel,
svet je smutne-skutoèný,
prázdni µudia chcú v òom vládnu»,
smejú sa nám do oèí.
®iadna pravda sa im nehodí!
Svet sa bojí prázdnych µudí, na du¹u mu siahajú,
keï sa proti tomu bráni, nô¾ mu na krk dávajú.
®iadna pravda sa im nehodí!
Aj tak ju nikdy nezabijú, tá nikdy nezomrie,
¾ije aj keï ju nikde nechcú a nikto pred òou neuteèie!
Pravda ví»azí, pravde èas nevadí,
ani lesk v¹emocných peòazí!
Pravda ví»azí ak ju sám nezradí¹,
pravda v¾dy zví»azí, zví»azí!
Prázdni µudia silou-mocou topia pravdu vo víne
a celý svet iba èaká, ¾e ich doba pominie.
Nikomu sa pravda nehodí!
Aj tak ju nikdy nezabijú, tá nikdy nezomrie,
¾ije aj keï ju práve nechcú a nikto pred òou neuteèie!
Pravda ví»azí, pravde èas nevadí,
ani lesk v¹emocných peòazí!
Pravda ví»azí ak ju sám nezradí¹,
pravda v¾dy zví»azí, zví»azí!
Pravda ví»azí, pravde èas nevadí,
pravda v¾dy zví»azí, zví»azíí!
Á-á-á...
5. Láska, drž ma nad hladinou
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Láska som z teba stvorený,
ty v¹ak pre mòa nie,
patrím k tým, èo kvôli tebe nespávajú.
Blúdim trápením opitý, tvojou záhradou,
sám si na tú cestu svietim, idem za tebou.
Daj mi nádej, buï so mnou kým som nevinný.
Láska nenechaj ma umrie», e¹te ku mne príï,
láska dr¾ ma e¹te nad hladinou.
Povedz, èo sa so mnou deje, ¾e »a neviem nájs»,
láska dr¾ ma e¹te nad hladinou,
láska dr¾ ma e¹te nad hladinou,
láska dr¾ ma e¹te nad hladinou.
Áno, som z teba stvorený, z tú¾by v povetrí,
tak mi pomô¾, veï som die»a zatúlané.
Prosím, vzlietni mi do dlaní, nebuï ku mne zlá,
svie» mi do tej temnej diaµky, diaµky zahmlenej.
Daj mi nádej, buï so mnou, kým som nevinný.
Láska nenechaj ma umrie», e¹te ku mne príï,
láska dr¾ ma e¹te nad hladinou.
Povedz, èo sa so mnou deje, ¾e »a neviem nájs»,
láska dr¾ ma e¹te nad hladinou,
láska dr¾ ma e¹te nad hladinou,
láska dr¾ ma e¹te nad hladinou.
Láska nenechaj ma umrie», e¹te ku mne príï,
láska dr¾ ma e¹te nad hladinou.
6. Žeravé znamenie osudu
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Milujem v¹etko èo páli,
s ohòom sa stra¹ne rád hrám,
narodil som sa v jeho znamení.
Zasvätil som ¾ivot búrke,
horúcu krv z toho mám,
neèakám nikdy kto mi zavelí,
na èele osud svoj vypálený.
Som, áno som horµavý, v hlave pália ma tú¾by ¾eravé
a jedno viem, pokiaµ ¾ijem to znamenie neopustím.
Som die»a plameòov, cestu vám osvetlím,
zomriem a¾ s nádejou, a¾ posledný.
Milujem v¹etko èo páli,
horúce ústa aj mráz.
Na horách vatry dávno nezvestné.
Nechcem sa u¾ ïalej díva» na to èo zostane z nás.
Dúcham do pahreby, èo v nás e¹te tlie,
ak ste u¾ zhasli, tak ja práve nie.
Som, áno som horµavý, v hlave pália ma tú¾by ¾eravé
a jedno viem, pokiaµ ¾ijem to znamenie neopustím.
Som die»a plameòov, cestu vám osvetlím,
zomriem a¾ s nádejou, a¾ posledný.
7. Prometheus
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Ktosi ma volá, ktosi to skú¹a,
niekomu naozaj chýbam,
stále ma èaká a pritom nevie,
¾e vysoko v horách bývam,
¾e som tu pevne prikovaný,
s osudom dávno vyrovnaný.
Aj keï sa sna¾ím, neviem sa pohnú», ruky mám skamenené,
oèi ma pália, dívam sa dolu, na niè si nespomeniem.
Spomienky matné ma sledujú, jak èierne supy obletujú.
Za tmavej noci lásku a dá¾ï ukradol som pre µudí,
ja som si sám nenechal niè a nik ma neprebudí.
Bohmi som spútaný, od µudí vzdialený,
nebom aj zemou súdený, súdený,
smädný a bezbranný, aj tak niè nezradím,
ku svojej skale pribitý.
A ka¾dý veèer supy sa zídu, vytrhnú èo e¹te mám.
Niet èím sa bráni», ruky sú v putách, a¾ ráno sa spamätám,
pritom niè nemám, len silu skál, nikdy niè iné som nedostal.
Za tmavej noci lásku a dá¾ï ukradol som pre µudí,
ja som si sám nenechal niè a nik ma neprebudí.
Bohmi som spútaný, od µudí vzdialený,
nebom aj zemou súdený, súdený,
smädný a bezbranný, aj tak niè nezradím,
ku svojej skale pribitý.
8. Rock do civilu
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Tam kdesi v diaµke, tam moja láska spí
a ja tu márne so smútkom zápasím,
chvíµu si èítam a potom zahasím.
Ka¾dú noc snívam, ¾e vidím zas jej tvár,
do oèí sa mi díva stále verná, stále nevinná.
Snáï moju lásku u¾ niekto nehµadá
a èierne tiene jej telo nehladia,
snáï ma jej ústa dnes v noci nezradia.
Tak veµmi tú¾im domov za òou ís»,
tak veµmi dnes tú¾im za tou mojou smutnou láskou ís».
Nemô¾em vydr¾a» bez milej, nemô¾em vydr¾a» u¾ ani chvíµu,
nemô¾em vydr¾a» bez milej, nemô¾em vydr¾a» rok do civilu.
Je to u¾ dávno, keï som mal ¹es» rokov,
do boja ¹iel som len s hlavou divokou,
teraz to skú¹am, hra» sa na vojakov.
Do konca chýba »a¾kých tristo dní,
musím verne slú¾i», aj keï sa sem vôbec nehodím.
Za svojou láskou hneï by som utiekol,
zelené súkno zo seba vyzliekol,
len po tom tú¾im, aby som pri nej bol.
Srdce mi búcha, dnes zase nezaspím,
vraj sa civil blí¾i a ja pritom koniec nevidím.
Nemô¾em vydr¾a» bez milej, nemô¾em vydr¾a» u¾ ani chvíµu,
nemô¾em vydr¾a» bez milej, nemô¾em vydr¾a» rok do civilu.
Musím to vydr¾a» bez milej, musím to vydr¾a» u¾ iba chvíµu,
musím tu vydr¾a» bez milej, musím tu vydr¾a» rok do civilu.
9. Stúpam
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Stúpam, mám veµké ciele, stúpam, dýcham pravidelne,
stúpam, ka¾dodenne, stúpam, len sa smejem.
Stúpam, mám veµké plány, stúpam, kráµ samozvaný,
stúpam, u¾ som známy, stúpam, v¹etkých zdravím.
Mám ohromný plán koho si získa», budem veµký pán.
Mám ohromný plán komu mám íska», budem veµký pán.
Mám ohromný plán pred kým si píska», budem veµký pán,
budem veµký pán, budem veµký pán.
Stúpam, mám husté reèi, stúpam, viem èo sa svedèí,
stúpam, vzduch je red¹í, stúpam, odpor reèí.
Stúpam, mám silných predkov, stúpam, nie nechcem svedkov,
spú¹»am vrecia s pieskom, strácam takmer v¹etko.
Mám ohromný plán koho si získa», budem veµký pán.
Mám ohromný plán komu mám íska», budem veµký pán.
Mám ohromný plán pred kým si píska», budem veµký pán,
budem veµký pán, budem veµký pán.
Stúpam!
10. Môj starý dobrý kabát
(Ma»o Ïurinda / Martin Sarva¹)
Môj starý dobrý zimník má len jeden gombík,
iba jednu vadu, predratý je vzadu,
ten starý zimník mám tak veµmi rád,
viem, ¾e ma v »a¾kých èasoch bude hria».
¥udia popletení, ka¾dý kabát mení
a ja mám ten istý e¹te celkom èistý.
Èasto v òom proti vetru chodievam,
on ide so mnou ani nevie kam.
Môj starý dobrý kabát je verný kamarát,
keï sa èasy menia, a preto ho mám rád.
Mo¾no niekto èaká, ¾e sa nechám zláka»,
¾e raz prídem domov s tvárou celkom novou.
Niekto ma asi dobre nepozná,
ten kabát to je posledné èo mám.
Môj starý dobrý kabát je verný kamarát,
keï sa èasy menia, a preto ho mám rád.
Niekto ma asi dobre nepozná,
ten kabát to je posledné èo mám.
Môj starý dobrý kabát je verný kamarát,
keï sa èasy menia, a preto ho mám rád.
|
|
