|
HROMOVLAD LYRICS
"Promo 2004 (instrumental vers.)" (2004 Demo)
1. Vladca lesov, sklanych stien
2. Triste est mori
3. Krv z pody zrodena
4. Ohnom vojny spalena zem
5. V ziari hviezd
6. Hromovlad
7. Bytosti lesne
8. Helmhold (part. I.) now renamed to "Raw"
1. Vladca lesov, sklanych stien
VLÁDCA LESOV SKALNÝCH STIEN
Keď kameň mrazom puká, hryzie zima lezivá,
čierna je tôň, holý je strom, krajina je do tmy odetá.
V kraji dávnych liet, domova tieňov chladných hôr,
pútnik sveta nočného, pred ním sa plazí každý tvor
...lesného sveta.
Keď vietor v kraji chladný bol,
lesmi blúdil jeho krok.
so svitaním sa vracia,
Z dlhej púte krajinou.
Pán zeme dávnych časov,
vládca lesov, skalných stien,
dych jeho vietor v korunách,
krok jeho duní v útrobách
...lesného sveta.
Vládca lesov, skalných stien
... nevidená tvár videná len v predstavách..
Pod hviezdami, mesiacom, putoval diaľkou severnou.
Za hranice jasných dní, kráčal cestou nejasnou.
Od ľadových úžin, kde ležia brány chladných hôr,
tam kde končí poznané, zahalený temnotou je
večný pútnik, osud prírody len on sám,
pozná osud, čo ľudí straší v spomienkach.
Na oheň z nebies, silu vetra, vodný tok.
vládca lesov, skalných stien, navždy spätý s prírodou.
2. Triste est mori
TRISTE EST MORI
Smrť vo mne zabila z budúcnosti strach.
Neznámy osud krutý, život mi z tela uniká.
Každým nádychom čoraz viac blúdim v tmách.
Mimo čas Ťa stretávam v mojich predstavách
...ó Morena !
Postava šedá, blúdiaca krajom svetla.
Odetá je v tme, putujúca z večnosti.
Volajúca padlé deti svojej moci.
Nesmrteľná, nádherná, kráľovná večnej noci Morena !
Pohľad jasný, ako ranný východ slnka.
Nekonečne krásna tvár, ako bezoblačná noc.
Prišiel som na koniec púte môjho života.
Triste Est Mori, ...ó Morena!
Pred Tebou kľačím, dar Tebe, môj život,
bezmenný nepriateľ mi ho vzal.
Morena, Pani, Vládkyňa smrti.
Dávam Ti to najcennejšie, čo som mal.
... môj život!
Posledný výdych v očiach záblesk smrti.
Výkrik z bolesti, moje slnko zapadá.
Vidím krásnu tvár večného nekonečna.
Osud bezmenný, odchod z tohto sveta.
... ó Morena!
3. Krv z pody zrodena
KRV Z PÔDY ZRODENÁ
! Sláva !
Hrudy z pôdy dopadajú na rodnú zem.
ROD stvoril človeka, prastarú krv,
čo prúdi v žilách starého národa.
Prastará báj, legenda života.
Kasta barbarov, plemeno vznešené.
Dubovou ratolesťou, modly bohov zdobené.
Za zvuku rohov, hýrenia bubnov.
Barbarský bojovníci schádzajú z hĺbky hôr.
! Sláva !
Sláva otcom a matkám našim.
Viera cti k Bohom, púť životom.
Úsvitom zrod, cesta svetlom života.
Súmrakom dodýchaš, víta Ťa Nawia.
Plemeno slovanské s pôdou zrastené,
krv vlka vriaca v tele človeka.
Perúnov kruh nesmrteľný, večná sila živlov.
Blesk – sekera pána hromu horí oblohou.
! Sláva !
4. Ohnom vojny spalena zem
OHŇOM VOJNY SPÁLENÁ ZEM
Na tvárach strápených, slzy a žiaľ.
Deti tak skoro dospelé, v ich očiach bolesť, strach.
Mestá sa topia v krvi, na kraj predkov padá tma.
Večná noc ako dážď, dopadá na zem v bolestiach.
Slzy beznádeje rodia každý úsvit.
Kto niesol meč, Obeť – Víťaz – Porazený.
Počiatok konca, zánik čistej krvi.
Trón svetla zborený, zrod doby večnej noci.
Ohňom vojny spálená, krvou ľudí skropená,
... moja zem strápená.
Na bojiskom stúpa dym, rozlieha sa plač.
Kto neprežil, zaplatil, kto prežil dúfa v čas.
Zem pila krv, Otcov, Matiek, Dcér a Synov.
Oheň, čo horel v srdciach, navždy vyhasol.
Krvavý Moloch zaťal svoj meč.
Tisíckami tiel hasí svoj hlad.
Vyhasol plameň, čo chránil náš svet.
Doznieva hlas posledných v útrobách.
Budúcnosť neznáma, ľudský strach.
Vízia zániku, neznámy čas.
Bohatstvo sveta, čo vábi zrak.
Úsvity v rukách každého z nás.
5. V ziari hviezd
V ŽIARI HVIEZD
Hlboko v mojom srdci ostalo mi vryté,
svetlo tisícok hviezd, čo žiaria na svet.
Stával som často pod nočnou tmou,
chlad noci hladil zem, ležiacu podo mnou.
V hlbinách lesa, v tieni starých stromov,
kde život je ukrytý lesnou temnotou.
Putoval som často v tieni konárov,
lesný duch strážil cestu, zbrázdenú sieťou koreňov.
V útrobách zeme, v ríši hrdých škriatkov,
kde svetlo cestu nepozná, chlad večnej noci synov má,
tam život v tele zmiera, štebot vtáctva zaniká,
tam Permoníci navždy strážia, zhromažďujú bohatstvá.
Na brehu starej rieky, čo život prináša,
stojím v objatí vody, čo berie i dáva.
Pozeral som často do očí chladných vôd,
Čo darujú i berú život s krutosťou.
V svetle tisícok hviezd, čo žiaria na svet,
rodí sa i vstáva, zaniká i zmiera.
Všetko živé, neživé, videné i nevidené,
svetlom sveta chránené, tmou útrob zeme ukryté.
A ako stojím svet vôkol mňa je nemý.
Nepočujem ľudský dych ani bytostí rev.
Len JA s stromy ticho stojíme v tmách.
A tisícky hviezd, čo žiaria na svet.
6. Hromovlad
HROMOVLAD
V Čase hrdosti, keď doznie slovo syna človeka,
príde skoro, s orlím zrakom, so silou pokolení.
Sprevádzaný ohňom zeme, mrazom lesa, vetrom hôr.
Prírodou vyslovený, zákon Bohov.
Večný strážca ríše Helmhold
Dážď, čo na zem padá, vietor v korunách.
Nespútaná sila zemských živlov.
Oheň blesku, rachot hromu, sila z búrky zrodená.
V paláci rovnosti kľačí služobník.
Krížmi rúcho zdobené, kalichy vínom plnené.
Chrámy plné ovcí, ich nádej skrytý klam.
Pokora strachu, duše blúdiace v tmách.
Kto vedie slepých, kto je vodiaci pes?
Protiklady božej lásky, temnej skutočnosti.
Tvár syna ukrytá pod rúchom kňaza.
Cirkev sa zbavila zvyškov minulosti.
Ilúzia rovnosti pod zrakom najvyššieho.
Pandemonický strach svätej cirkvi.
Šialenstvo z hnevu proroka zahaľuje zrak.
Hromovlad, nový vládca ľudského sveta.
7. Bytosti lesne
BYTOSTI LESNÉ
Záblesky slnka žiara, nekonečnou oblohou v závoji
súmraku dýchajúcim vetrom, tak chladným, plným vône stromov.
Démoni lesnej ríše, strážcovia prastarých tajomstiev,
zákona matky prírody, bytosti pod ochranou bohov.
Bytosti lesné, bytosti skalné,
duchovia času, démoni osudu,
ochrancovia hájov, páni tajomna,
večná čistota majestátnych lesov.
Z hĺbky chladných hôr cestu nepoznajú.
Ukrytý za bránami železných hôr.
Ich pohľad ľadový, tváre neľudské,
zrak ľudí odvrátený od bytostí lesov.
Necítiť bolesť, nepočuť plač.
Krutosť tak smrteľná, nehasnúci hlad.
Nekonečný boj za zákon prírody,
bytostí lesa za život ďalších dní.
Ich matkou je noc, otcom les.
Strážcovia nekonečných lesných ciest
Úkrytom miesta, lístím, machom pokryté.
Do tvári neľudských spomienky zím vyryté.
8. Helmhold (part. I.) now renamed to "Raw"
|
|
