|
GAGAS LYRICS
"Pod Vodou" (2001)
1. Kormoran
2. V Opojeni
3. Bublifuck
4. Zo Zivota Jaskynneho Mloka
5. Crash
6. Hladanie
7. Pod Vodou
8. Lenochod
9. Klaun
10. JSB
11. Bez Slov
1. Kormoran
V kúte izby smutne stál èierny nemý kormorán. Sníva o pohári, z ktorého by padali kvapky šťastia pre každého kto by si to prial. Nejasné je to, èo bude. Trpí si nenápadne. Sníva o pohári, z ktorého by padali kvapky šťastia pre každého kto by si to prial. Uèím rozprávať jeho sp¾aštený zobák. Ja mu rozumiem, nikdy nepovie ani to èo vie. Odkia¾ pochádza jeho smutný hlas? Deò, ktorý príde náhle za tebou sa možno raz stane tvojím posledným... Sníva o pohári, z ktorého by padali kvapky šťastia pre každého kto by si to prial.
2. V Opojeni
Obrazy tohto sveta a diabol sám, sú vlastne všetko èo ešte mám. Každého raz predsa èaká èierny smútok na duši. Ten èas raz príde, bude tak zvláštny, na stole budú len prázdne f¾ašky. Rozplývam sa v medovine, nevšímam si irónie. Èo vlastne chcete vy smiešna kasta? Na mòa ste krátky, chytá vás triaška. Rozplývam sa v medovine, nevšímam si irónie. Vo víne je sila krásy, pri víne sa rodia lásky Spomínam si vzdialene, bolo to tak zmätené. Život sa konèí, preto vás prosím, nech všetci vedia, že som zas ved¾a. Nedávam si žiadnu masku, nechcem ani vašu slamku. Každého raz predsa èaká èierny smútok na duši. Utopím sa vo víne v ma¾ovanom koryte. Utopím!!! Utopím!!! Utopím!!! Žia¾...
3. Bublifuck
H¾adám právo, h¾adám osud a keï ho nájdem h¾adám ïalej. Deò sa rodí – je tak krásny. BUBLIFUCK!!! Deò sa konèí – bol tak smutný... BUBLIFUCK!!! Nad hlavou mám smutné èajky, moje sny je vidieť z dia¾ky. Som rozliata morská pena, strácam sa do stratena. Deò sa rodí – je tak krásny. BUBLIFUCK!!! Deò sa konèí – bol tak smutný... BUBLIFUCK!!! V bublinách tvojích oèí ¾adový kvet sa topí. Usínaš sladkým spánkom a oèi hladíš vánkom. Bubliny v ovzduší, mám vrásky na duši. Pripúšťam malú zmenu, že nieèo má aj cenu. Deò sa rodí – je tak krásny. BUBLIFUCK!!! Deò sa konèí – bol tak smutný... BUBLIFUCK!!! Našiel som právo, našiel som osud. Zatemní deò – pompézny sen. Deò sa rodí – je tak krásny. BUBLIFUCK!!! Deò sa konèí – bol tak smutný... BUBLIFUCK!!! Bubliny sa vznášajú. Bubliny sa potápajú. Toèitá špirála je únik do rája...
4. Zo Zivota Jaskynneho Mloka
Oèi mám slepé, telo je nahé. Plávam vo vodách, ktoré sú chladné. Blízkosť sa mení. Blízkosť na vzdialenosť. Tmavé má miesta moja cesta. Blúdim a strácam, naivne to znášam. Blízkosť sa mení. Blízkosť na vzdialenosť. Oèi mám slepé, rieka ma nesie. Nesie ma niekam do zlatej kliece. STALAKTITY. Ozvena slova, ktoré zvolal slepý biely jaskynný mlok. Blízkosť sa mení. Blízkosť na vzdialenosť. Blízkosť sa mení. Blízkosť na blízkosť. Blízkosť...
5. Crash
6. Hladanie
Pravdu nájsť sa možno, že dá. Schúlený – pochybnosti mám... Klamstvá, ktoré som vyslovil mali svoje pravidlá. Karavána nezmyslov, z èias ešte pred Kristom, sa túla niekde v nás, treba ju len nájsť. Na púšti sa možno skrýva liek, èo spasí nás. Kvapkajúci kalich. Pýcha padá – viera vstáva. Som hriešnik, ktorý predal zadarmo ideály, aby draho zaplatil za svoje kolomaže. Tieto slová sú len struèné, majú za cie¾ vaše mysle. Tak ako sú maèky èierne, sú aj moje myšky biele. Karavána nezmyslov, z èias ešte pred Kristom, sa túla niekde v nás, treba ju len nájsť. Na púšti sa možno skrýva liek, èo spasí nás. Som hriešnik, ktorý predal zadarmo ideály, aby draho zaplatil za svoje kolomaže. Tieto slová boli struèné, mali za cie¾ vaše mysle. Tak ako sú maèky èierne, sú aj moje myšky biele. Krá¾ovna noci, èarodejka vášne pomohli mi nájsť zmysel bázne. Netrápim už identitu, bránim iba chvíle stychu.
7. Pod Vodou
Epizóda zo života, príbeh lásky zakliaty, zaèal plynúť jednej noci keï som èítal knihu vlastných omylov. Háky – báky, samé èiary, zablúdil som... Osamelý ako breza v zime chladnej. Malý pohyb na brehu rieky polámaných nádejí. Potopil, ale neutopil ma prízrak z tramtárie. Pod vodou sa diali zvláštne veci. Vo víre svojho h¾adania, mal som pocit opustenej mušle pohodenej do sútoku riek. Háky – báky. Samé èiary. Moja duša sa trápila pohltená èiernou tmou, ja vyèítal som si toho vskutku dosť. Znova som cítil pokoru a hádzal neskorú poklonu. Bol som len malým èlánkom reťaze, èo nedávala šancu na návrat. Spoznával som ïalšie èlánky reťaze... Boli to však iba ¾udia, nechápal som. Skúmal som ich, všetko márne... Boli nemý... Mlèanlivosť ukrytá v koreòoch bezprávia, nenávisť ukrytá v èarokrásnych úsmevoch podlosti. Pod vodou sa diali zvláštne veci. Vo víre svojho h¾adania, mal som pocit opustenej mušle pohodenej do sútoku riek.
8. Lenochod
Na konári stromu lásky, rastú iba sedmokrásky. Ktosi to tak povedal, falošne sa usmieval. Dnes už všetko vieš skrýva sa tam Lucifer. Nájdeš ho tam iba raz, mozog plný trápenia. Hlava búši o stenu, stena búši o hlavu. Krátky proces, rýchly spád. Pád!!! H¾adá ešte niekto z vás nieèo, èo je temné zvlášť? Prepadne sa do neba... Vzdialená krajina, ukrytá v hlbinách, èaká, že ju nájdeš a staneš sa jej krá¾. Zatia¾ si však príliš slepý, nerozumieš žiadnej reèi. Slovíèka sa míòajú, ve¾kú cenu nemajú. Možno, že raz zrána, dožiješ sa vïakyvzdania. Poklesky a pády tela, stratia sa tak do stratena. Hlava búši o stenu, stena búši o hlavu. Krátky proces, rýchly spád. Pád!!! H¾adá ešte niekto z vás nieèo, èo je temné zvlášť? Prepadne sa do neba... Vzdialená krajina, ukrytá v hlbinách, èaká, že ju nájdeš a staneš sa jej krá¾. Zmysluplné krásne vášne, strastiplné smutné básne. Zbytoèné sú slová trýzne, aj tak je to iba klišé. Utekám pred tebou,utekám pred sebou... Viera, nádej, láska, strach, že všetko raz skonèí, zmení sa v prach. Modly èo sa trpko smejú z pokrytectva nášho pádu. Utekám pred sebou,utekám pred tebou... Zabiješ svoj žia¾ a staneš sa tak vrah. Nebude to prvý, ani poslednýkrát. Tvoje slová márnivé, moje oèi bláznivé. Na konári stromu lásky, uvidel som záblesk z dia¾ky. Hlava búši o stenu, stena búši o hlavu. Krátky proces, rýchly spád. Pád!!! H¾adá ešte niekto z vás nieèo, èo je temné zvlášť? Prepadne sa do neba... Vzdialená krajina, ukrytá v hlbinách, èaká, že ju nájdeš a staneš sa jej krá¾.
9. Klaun
Zma¾ovaný klaun sa pýta: „Preèo máte telo bez duše, úsmev bez srdca?“ Krása bláznového vnútra spoèíva v tom, že je proste krásne, že sa nedá kúpiť. Mám smutné oèi a falošné pery, èo smejú sa len tak bez hany. Zma¾ovaný klaun!!! Ruža jeho lásky žiada krèah plný túžby po objatí, túžby po nehe. Obraz je to síce skvostný no pre moje oèi príliš cnostný. Zbytoène sa trápi. Zo zvyškov síl si pomník stavia. Pomník nepoddajnej dravej sily. Zma¾ovaný klaun!!! S nablýskanou noblesou, povedal svoje proroctvá. Zažal sviecu, zaplatil si kar a strašne sa smial z ¾udskej hlúposti. Ovanul ho vánok priezraèného vnemu a tak skúsil chytať veterného draka. Naivne si príliš veril, ale život je tak zmätený... Obèas zabíja... Po líciach sa kotú¾ajú slzy smútku. Nepochopený, zabudnutý... Vypustil posledný lístoèek svojich nádejí a vzdal sa osudu zatratených... Zma¾ovaný klaun!!!
10. JSB
Po smútku býva tak, že príde dážï. Oèi sú mokré a suchý je plaè. Okná sú zavreté, ležím a sním. Rozmýš¾am o tom, že podpálim kríž. Vyletel som do nebies a povedal si viac už nie!!! Už nie!!! Už nie!!! Kamienky spievajú mi jej meno. Na chodníku, èo bol iba môj. Vôkol mòa vytryskol vodopád lží. Preklial som pekné a zachránil zlé. Bolo to nedávno, stretol som neznámo. Bolo tak èudné a zároveò smutné. Na krídlach malo vyryté otázky. Obloha zletela k mojím nohám. S úsmevom vítal som tento jej pád. Nemala vzpierať sa mojím túžbam. Neroztrhol by som modré nebo. Vyletel som do nebies a povedal si viac už nie!!! Už nie!!! Už nie!!! Už nie!!!
11. Bez Slov
Keï sa to zaèalo, možno, že nemalo. Vrásky, vrásky... koniec jednej lásky. Môj hlas sa chveje, zaèiatok beznádeje. Telá sú màtve, ale ešte sèasti žijú. Úpadky, ktoré nezastaví ani hrob našej blízkosti. Blízkosť ostane a bezhraniène pretrvá. Aj keï to bude iba skon, pre mòa to bude neskonalý krok. Vykroèiť do prázdna a zmiznúť pohltený... Pohltený, pohltený èiernou tmou, obalený rakvou drevenou. Bez slov... Majú svoj skrytý význam. V zdanlivých úsmevoch sa skrýva ïalší vrah. Bolo ich ešte málo? Nie!!! Zabíja ma tvoj chlad. Chlad a zima, kúsky ¾adu. Moréna mizne pod riekou lúèenia. Zabíja ma tvoj chlad. Zbytoèný bol záblesk nádeje. Stroskotal pod vplyvom nepochopenia. Ešte nie!!! Ešte nie!!! Ešte nie!!! PRÍRODA JE NEÚPROSNÁ, ŽERIE MOJE MÀTVE TELO...
|
|
