|
ETHEREAL PANDEMONIUM LYRICS
"Arcanum Lunae" (2000)
1. Princeps Satyrorum
2. An Autumnal Equinox
3. Il Pagano
4. The Tragedy of Macbeth
5. In the Twilight of the Third
6. The Children of the Carpathian Woods (Werewolf Monarchy)
7. A Yearning Utopian
8. Last Phoenix Rising
9. The Ballad of the Woodman
1. Princeps Satyrorum
Intrumental
2. An Autumnal Equinox
September, Tebe prvému z jesene vzdávam hold,
Obdobiu zo všetkých najväèšiemu.
Keï prichádza hrom a obloha sa zatiahne,
A kvapky dažïa pomaly padajú.
Umierajúce slnko, skryté za oblakmi,
keï Perún búrku prebudí,
S posledným blesku zablysnutím,
Príroda sa prebúdza k životu.
Keï tiene boli zvolané a mrchožrúty h¾adali svoju korisť,
Jeseò dosiahla rovnodennosť a slzy boli odplavené,
Pravda sa zdala byť krutá a slová strácali význam,
Lovci súmraku na svojom temnom zhromaždení.
Padá noc a obloha sa zatemòuje,
September vo svojej najväèšej kráse...
Príroda dala a svoje si aj vezme.
Padá noc berie to, èo patrí dòu,
Vo vytržení mizne všetko svetlo...
Príroda dala a svoje si aj vezme.
Ako tlejúce uhlíky, tvoj život sa mení na kúsky popola,
Ktoré odnáša vietor,
Bolo ti s¾úbené vytrvať, no rozplývať sa ako svetlo v slepote.
Posledné sekundy odpoèítavajú èas, ktorý ti zostáva
a príroda plaèe v smútku za svojim synom.
A to, èo predtým také skutoèné sa zdalo... Teraz je iba sen.
Jesenná rovnodennosť
Hodiny utekajú ako okamihy, v oèakávaní smrti tak sladkej,
Na pravde už viac nezáleží, duša spieva svoj žalospev,
Žalm o živote jedného èloveka, spísaný krvou
do knihy màtvych mien, Október v nedoh¾adne.
Padá noc a mrchožrúty sa zhromažïujú,
September im ponúka svojho zblúdilého syna...
Príroda dala a teraz si to berie späť.
Padá noc, rovnodennosť je naplnená,
Mrchožrúty sa nasýtia...
Príroda dala a už je to navždy preè.
Priamo, súmraku do náruèe, keï sa obloha ebenom zafarbí,
Slepec h¾adá svoj zrak, no v zúfalstve padá k zemi,
Stromy veènej jeseni vzdávajú hold a rieky zabudli tiecť,
A ja sám, Moje ja, jej vlastné, sa rozpamätávam k rozumu.
Sýrius najjasnejší svoju hviezdnu bránu otvára
A nadpozemská smrti silueta ticho oèakáva
Priamo, súmraku do náruèe, keï sa obloha ebenom zafarbí,
Oddávam sa týmto posledným sekundám, zajtrajšok pre mòa màtvy...
Boh je màtvy a jeho stvorite¾ opäť ožil
3. Il Pagano
Poèul som žalospev, pohanskú hymnu bratov, posledný krát,
V agónii umierajúcich, nezmyselne zabitých, krížom spasite¾a.
Moja duša povstala z krvi, tvojho strachu z tmy,
Kalich slepoty je naplnený prázdnotou,
Pohàdam svetlom sviece, ktorej voskom je smrť
Moje ruky sa nezopnú, moja myse¾ sa nepodrobí.
Melancholický chór smrti, znie pod pohanským slnkom,
Meè sa dožaduje krvi, v mene nikoho,
Slzy zúfalých pohanov, ktorí stratili aj samych seba,
Ich plaè je doprevádzaný zlovestným zvonom kostola,
Zobuïte sa, bratia, priatelia, teraz predsa nesmiete zomrieť,
Musíme brániť svoju materskú zem,
Zostal si sám, môj synu, bohovia ti ukážu cestu
Ale ako mám prekonať tento smútok?
Nikdy sa nevzdaj svojho cie¾a!
Ten deò vláda Knihy sa zmení na prázdny prach,
Falošná svieca zhasne a meè zhrdzavie,
Objaví sa svedomie so znakom múdrych
strach priniesol temno do myslí, koreòov èasu
Ja som pohan a kresťanstvom opovrhujem!
I see the dead bodies, thousands of Slavs, who died for us, the pagans,
My heart is squeezed by grief. Chistian! The Judgement shall punish thee!
We shall avenge our brothers! My folk arise!
Prepukám v plaè, keï cítim krv svojich synov,
Lúky poškvrnené smrťou, akoby zomrela èasť zo mòa,
Ty si posledný, do ktorého vkladám nádej.
Ty si zostal, aby si bojoval za èesť pohanov,
ktorých dôstojnosť bola poš¾apaná šelmou,
Prichádzajúcou v mene Ježiša Krista.
Proroctvo štvrtého jazdca sa skrývalo v ruži,
Padnuté lupene znamenajú pád najèistšieho žrebca,
Tàne znaèia bolesť múdrosti, ktorá bola tak úzka,
Nikdy sa neznížim k tomu, aby som objal tieò sviece...
Nikdy!
4. The Tragedy of Macbeth
The Tragedy of Macbeth
(music by Rhaa, Herr Doktor and Nathuruss, lyrics by W.Shakespeare, Rhaa)
MACDUFF: Not in the legions of horrid Hell can come a devil,
more damned in evils to top Macbeth.
HECAT: Spiteful and wrathful, who (as others do)
loves for his own ends, not for you,
But make amends now, get you gone and at the pit of Acheron,
Meet me i'th'morning, thither he will come to know his destiny...
MACBETH: For in my way it lies, stars hide your fires,
Let not light see my black and deep desires,
The eye wink at the hand, yet let that be,
What the eye fears, when it's done to see...
I... you? Just a slave of the sea.
Drown... seek down, let it be
I... nothing stayed from you
Alone... poor man, what will you do?
HECAT: Your vessels and your spells provide,
your charms and everything beside,
I'm for th'air: this night I'll spend
unto a dismal and fatal end
and that distill'd by magic sleights
shall raise such artificial sprites,
as by the strenght of their illusion
shall draw him onto his confusion
HECAT: He shall spurn fate, scorn death and bear his hopes
'bove wisdom, grace and fear...
Drifting with the stream of a well-known sea
fighting with an element of life,
let drift, oh, Macbeth, don't you hear sounds
from the depths of desire,
Discover the ruin of the ancient empire,
Atlantis - Platopolis for you,
A bank will bring you just another fight,
diviner of reality lies...
Why?... 'cause your fight has no sense,
Down... There's you in the coral depths,
I... an undine'll help you to find your right streams
Doubt... so you'll never find your Atlantis
LADY MACBETH: Come, you spirits that tend on mortal thoughts,
unsex me here and fill me from the crown to the top-full of direst cruelty:
make thick my blood, stop up th'access and passage to remorse,
that no compunctious visiting of nature, shake my fell purpose
nor keep peace between th'effect and it.
LENNOX: The night has been unruly where we lay;
Our chimneys were blown down and (as they say) lamentings heard i'th'air,
strange screams of death.
And prophesying with accents terrible - of dire combustion and confus'd events
new hatch'd to th'woeful time
LADY MACBETH: Come to my woman's breasts and take my milk for gall
you murth'ring ministers, wherever in your sightless substances,
you wait on nature's mischief.
Come, thick night and pull thee in the dunnest smoke of hell.
LENNOX: The obscure bird clamour'd the livelong light
Some say the earth was feverous and did shake.
5. In the Twilight of the Third
Duchovia starých predkov boli zvolané,
Starci prosili osud, aby stál na ich strane,
Keï sa mraky veènej temnoty zídu.
A všetci muži vedeli, že ich boj je koneèný,
Dnes sa to všetko rozhodne,
Všetci vedeli, že buï teraz alebo nikdy,
Pretože zajtrajšok už viac nemal prísť.
A ako pominulo svetlo, Barad-Dur udrel,
Èierne sily Gorgorothu zaútoèili,
Ako pominulo svetlo, Ten, ktorý niesol Prsteò,
Stál na okraji priepasti, pred svojim najväèším rozhodnutím.
Tak èujte, èujte, o tom, ako sa zišli odvážni,
A ako putovali k nekoneènej priepasti,
Dosť hlbokej, aby ukryla Prsteò skazy.
A èujte, èujte, ako sa zatriasla Stredozem,
Ako sa elfovia a škriatkovia spojili s ¾uïmi
A èujte, èujte, o dobrodružstve, najväèšom zo všetkých!
6. The Children of the Carpathian Woods (Werewolf Monarchy)
The Children of the Carpathian Woods (Werewolf Monarchy)
(music by Nathuruss, lyrics by Vidar)
The kingdom Siebenburgen opens
Spreads its shade 'cross Carpathian night,
Nocturnal howling from the distance,
In the woods sparkling dimmed lights,
The Children of the night now gather,
Expect their feast of flesh and blood,
Escort the carriage on its way to darkness,
Darkness named after Dracul Vlad...
Illusions of mortal kind, Symphonies of desires blind,
I offer thee an everlasting life for draught of nectar from the veins of thine,
Obsessed with the brightest candle shine cherish Satan's whores and the reddest wine...
Thy blood is what I desire most,
I am the virus and thou art my host...
The Children of the Carpathian Woods...
Spread his spell across the land
The Children of the Carpathian Woods...
In the Yearning thoughts remain.
Shadows dance 'pon the walls of the castle
as Luna comes 'rom'hind the clouds,
The embrace of a werewolf, freezing winter,
Silence thrills as moonlight children cry...
In expectations of the Winter Solstice
howling arias to the Queen of Doom
Ethereal spirit disappears with the new dawn
knowing that the twilight shall come soon...
Illusions...
The Children of the Carpathian Woods...
Genocide in the Wolverine breed
The Children of the Carpathian Woods...
Sow the true Carpathian seed.
Shining brighter than Sirius, my spirit comes to thee...
7. A Yearning Utopian
Už len siréna zostala z duše labutej,
Zahynula jedného dòa ako Heraklovo slnko,
Rozmýš¾ajúc o sláve v tvojom vysnívanom nebi,
Poèas jednej Júnovej noci v deväťdesiatom siedmom,
Cítiac sa tak stiesnená vo svojej bezútešnej ulite,
Dúfam, že to bol sneh, ktorý si cítila ako posledný...
Posledná slza steká po tvojom horúcom líci,
Utrpenie, spomienky a posledný impulz...
Hnev! Aj napriek tomu, že všetko viem.
Bez požehnania... zhasína sviecu,
Evanjelium odsúdené... Teraz sa utiekam k temnu
Jej eminencia Hyena... sa opäť rozodla
Pohltiť jej... mizériu duše
S Májom èas rozkvitnutých lišajníkov neprišiel
Ponurá lúka plná opustených tiesní,
z¾ahka sa jej zvnútra dotkli žeravé uhlíky,
a vtedy pochopila, že ïalší spln už neuvidí.
Vidím slnko v hmle a tme
padajúce lúèe na vädnúce kvety,
Tvoje slzy smutne teèúce,
Tvoj život sa celý zmenil na popol
Asi jedného dòa pochopím...
Ponorený v mori bezútešných spomienok,
Vidiac iba tvoje zavreté oèi
Mysliac len na tvoju celoživotnú bolesť...
Ty zatratil si ju, skôr než zomrela
Nefertiti môjho srdca,
Zabudnutá vo svätyni nárekov,
A tak ve¾mi chcela žiť...
"Život je prekrásny kvet, ale musíme mať odvahu odtrhnúť ho, keï stojí na pokraji strašlivej priepasti."
Rosa barbarov na mojom snehovo bielom líci,
Zaprisahávam ten evanjelický roj jej dizilúzie,
Nemôžem vziať odvahu èeliť tvárou v tvár svojej bezvládnosti,
Vèela v nemilosti? Ty skurvený parazit!
Diecéza s emblémom chryzantémy
Od jej narodenia zarastal burinou jej svietnik,
Temnota zbožnosti odsúdila ju do utrpenia
Ako bezfarebné listy begónie...
A toto babie leto bolo poslédné pre Antigonu mojich triviálnych mizérii,
Ó, moja túžba utopická, spojiť jej èrepiny
Míòala poludník nádeje
Našla pokoj duše až v urne utrápená.
Rozbúrená ako hladina morská
Žiadna ¾úbeznosť pre jej úsmev z porcelánu...
...Plameò tvojej sviece bude horieť naveky, nikdy nebudeš zabudnutá,
Zbohom, priate¾ môj...
8. Last Phoenix Rising
Jej ruky zvierajú ikonu noci,
Matka Luna so svojou kliatbou smúti za tajomným Temnoty svetlom,
Jej nektár mi pripomína krv,
Kým jej slová chladné rozprávajú o objatí smrti a veciach, ktoré èoskoro nadobudnem
Ja, ako Fénix povstanem z popola,
A cez oèi màtvych budem h¾adieť,
Objavím veci, ktoré ma tam èakajú,
Potom prekroèím tú posvätnú èiaru,
Stretnem tých, èo sledovali minulosť,
Pozdravím povädlé jesenné duše.
Ruže pre princeznú màtvych piesní
vädnú a tak aj jej deti,
Túžia po jeseni, ktorá by im pomohla to prekonať,
Táto je posledná, ale nie tá pravá,
Tá leží v prachu vekov, ktoré sú dávno preè,
Žije v spomienkach nikoho
Ja, ako Fénix povstanem z popola...
Oèarenie priam erotické v objatí snov z karmínu,
Keï jej slová šepocú v priezraènosti tak okamžitej,
Naše duše spolu zvolávajú krá¾ovstvá noci,
Prebúdzajú šelmu, ktorá spí svetlu mimo dosah.
Otvorím svoje rany ¾útosti a nechám ťa nazrieť do svojej mysle,
Nech prúd môjho vyznania tieèie tak hlboko a divoko...
Pre teba... Pre teba...
Ja, ako Fénix som povstal zo svojho popola
A cez oèi màtvych som h¾adel,
Objavil som tajomstvá, ktoré ma tam oèakávali,
Potom som prekroèil posvätnú èiaru,
Stretol som tam tých, èo minulosť sledovali,
Pozdravil som povädlé duše jesene,
Ruže pre princeznú màtvych piesní
Kvitnú a presne tak aj jej deti,
Už majú jeseò, ktorá im pomôže,
Toto je tá posledná a jediná,
Brány sa už uzavreli a ja som tu ako väzeò vlastnému strachu...
Pri duchoch nesmrte¾ných Karpatských lesov,
Ja tu skladám svoj s¾ub,
Kým sa Luna sedem krát obráti v spln
Nauèím sa zomierať...
To je to šedé temno, ktoré straší v mojich spomienkach
na víly s odhalenými prsníkmi, tancujúce v noèných lesoch
šedej hmly a bieleho snehu, Milované moje Karpaty,
Kiež by som vás znovu smel objať...
Posledná kapitola sa pomaly chýli ku koncu,
Sviece už pomaly dohorievajú, dajte si pozor,
Èoskoro nás všetkých pohltí noc,
No jeden z nás to už neuvidí, dajte si pozor!
9. The Ballad of the Woodman
The Woodman goes down the valley, na na nah, nah, na na na na nah,
And the highwaymen through the beech, na na nah, nah, na na na na nah,
Stop there, Woodman, don't you rush, na na nah, nah, na na na na nah,
Better unharness the horses, na na nah, nah, na na na na nah,
Hey, Highwayman, if you're such a lord,na na nah, nah, na na na na nah,
Unharness the horses yourself, na na nah, nah, na na na na nah,
The Woodman lies there killed, na na nah, nah, na na na na nah,
Covered by the black sheet, na na nah, nah, na na na na nah,
|
|
